Zo života au pair: písal sa jeden obyčajný deň…vol. 2

Zo života au pair: písal sa jeden obyčajný deň…vol. 2

Píše sa štvrtok večer, ležím pomaly nehybne na posteli a hovorím si: prežila si ďalší deň. Tento raz začnem stredou večer, kedy mi nesadlo pivo a celú noc mi bolo zle. Do toho som si optimisticky dala prášky na spanie, žalúdok sa cítil zrazu ešte horšie, avšak nad ránom som na chvíľku zadriemala…

6:00 Znova nespím. Je len ráno a ja sa už chcem obesiť.

6:45 Zvoní mi budík. So žalúdkom stále na vode sa pomaly sa presúvam do kúpeľne a uvedomujem si, že dnes budem s deckami celý deň sama. Mama totiž odišla na otočku služobne do Philly a otec je vo Švajčiarsku. Výborne.

7:00-7:50 Presúvam sa do kuchyne. Pripravujem deťom raňajky, obedy, do seba optimisticky nalievam kávu a utekám na záchod. Po chvíli sa presúvam naspäť medzi deti, ktoré telefonujú s mamou. L kričí. Mama ma chce k telefónu. Ja v snahe nahodiť veselý tón (nevydalo) jej prajem dobré ráno. Mama sa ma pýta, či je všetko v poriadku. Odpovedám, že v úplnom. Následne sa ma pýta, prečo L ziape. Hovorím jej, že nemá žiaden dôvod. Tak som dostala vynadané, že ho mám uzemniť, pretože nesmie len tak v dome kričať. Keď som však hovor položila, zistila som, že deti sa hrali na šteniatko, a preto pišťal. To som mame už však nestihla povedať. Následne som si našla na stole odkaz s peniazmi, ktoré mali deti odniesť do školy na to, aby si mohli kúpiť knihy. L a M na mňa zúfalo kričia, či si myslím, že je streda. Deadline odovzdania peňazí bol do stredy a dnes je štvrtok. Ani jeden si nechce nechať vysvetliť, že možno je ešte stále šanca tie knihy objednať, a tak papier aj s peniazmi zostávajú na stole. H sa ma pýta, či ho odveziem do školy, pretože aj s M a L majú veľké celodenné testovanie. Nakoniec som zháňala po ich ruksakoch papiere ohľadne koncoročného výletu a úplnou náhodou som našla C domácu úlohu, ktorú si samozrejme včera zabudla spraviť.

7:50 Vypíname televízory, je načase sa vychystať do školy.

7:50-8:35 C zisťuje, že dnes musí recitovať a prísť do školy v kostýme zvieratka. Samozrejme na to taktiež zabudla, básničku nacvičenú nemá, kostým taktiež nie, a tak so slzami v očiach voláme mame do Philly. Tá pohotovostne vymyslí kostým psíka, a tak jej maľujem oči, fúzy, na hlavu si dáva psiu čapicu a oblieka sa do pyžama, ktoré síce pripomína leoparda, ale je to lepšie ako nič. Do školy jej balím veci na prezlečenie a utierky na odlíčenie.

M je už o 8ej pripravená do školy. Dnes ráno vôbec nekričala, čo je mi veľmi podozrivé. H je prichystaný chvíľku po nej, akurát, že si nevyčistil zuby. Ja tomu nerozumiem, že mu to nevadí. Okolo 8:25 odchádzajú na dvor čakať autobus.

8:35 C a L sú stále v kuchyni, keď v tom z neznámeho dôvodu mi L hodí do oka loptu. Ja sa začínam zvíjať v bolestiach, L šokovane na mňa zazerá, ja po ňom ziapem nech si zbalí veci, vyčistí zuby a odíde von čakať autobus a C mi podáva ľadové boo-boo na moje oko. Okolie oka mám kompletne červené, C kričí, že práve videla ako nás obišiel školský autobus, L mi hovorí, že budem mať monokel a po tom, čo som sa spamätala z prvotnej bolesti, vychádzame von. H a M sú niekde. Neviem kde, hádam, že v školskom autobuse, ktorý C a L nestihli. Nasadám do auta, oko mám stále zakryté ľadovým boo-boo obkladom a ledva vidím na cestu. Veziem C a L do školy.

8:50 Prichádzam naspäť domov, M a H nikde nevidím, takže asi sú už v škole. Upratujem hračky a neporiadok po deťoch, dávam prať bielizeň, ustielam postele a uvedomujem si, že moje telo sa z večerného piva veľmi rýchlo spamätalo, a tak píšem Natálii, že ideme do fitka.

10:10 S desaťminútovým oneskorením prichádzame ku fitku a samy seba sa pýtame, či by nebolo múdrejšie to otočiť a ísť späť domov. Vydržali sme tam presných 20 minút a o 12ej už nehybne ležím v posteli, žalúdok mám opäť na vode a neúspešne sa snažím zaspať.

12:00-15:30 Najrýchlejšie ubehnuté hodiny môjho života. Úspešne som sa naobedovala, poskladala som deťom bielizeň a párkrát som to otočila na záchod.

15:40 Prichádzajú tri deti a pýtajú sa ma, kde je C. Ja sa zase sama seba pýtam, kde je R. R je ich babička, ktorá mi mala dnes prísť s deckami pomôcť. Čo sa týka C, spomenula som si, že zostala v škole na krúžku a musím ju čoskoro vyzdvihnúť.

15:40-16:00 Nosím L na chrbte, ramenách, behám s ním po dome a záhrade. Medzičasom prichádza babka a M sa veľmi teší, pretože L a H chcú ísť do skate parku, zatiaľ čo M chce sedieť doma a pozerať sa na stenu.

16:25 V aute mám naložené dva bicykle, tri kolobežky, tri helmy a fľaše s vodou. S L a H odchádzame po C a následne plánujeme ísť do skate parku. C sa z nášho nápadu veľmi teší a ja sa teším zo všetkých asi najviac, pretože nemusíme sedieť zavretí doma.

16:35-17:40 Sme v skate parku. C sa vyvliekla reťaz z bicykla, a tak som prosila stredoškolákov, či by nám to vedeli napraviť (nechcem si zašpiniť ruky predsa). Všetko je v naprostom poriadku.  

17:40-17:50 C sa spustila krv z nosa. Musíme odísť domov. Navyše, chalanom 18:30 začína skautský meeting a ja im musím pripraviť večeru. Odchádzame domov. Vlastne nie, nemám telefón. Telefón, svetre a fľaše sme zabudli v skate parku. Vraciame sa naspäť. Vďaka bohu, že mám starú Motorolu, ktorú nikto (ani ja) nechce. Veci zostali na pôvodnom mieste, keď v tom mi zrazu zvoní telefón. Mama detí mi píše, že jej let bude má meškanie a prosí ma, či by som mohla večer dať deti spať.

18:00 Prichádzame domov. Mám presne 30 minút na to, aby som spravila špagety s mäsovými guličkami, „nakŕmila deti“, dokopala ich sa prezliecť do skautského oblečenia a dorazili sme na stretnutie. Babka bola medzičasom zaviesť M na krúžok šitia a veselo sa ma pýta, či plánujem ísť večer von sledovať zápas o postup Boston Bruins do Stanley Cupu. Ja sa smutne smejem, že určite nie.

18:20 Kričím na deti, aby vypli televízor, že ideme večerať. Pekne pri stole, tak, ako to mám nakázané. Zostala som však v nemom úžase, keď decká naozaj tú telku vypli a išli sa pekne ku stolu navečerať. Babka jedla s nami a ja som si šťastne hovorila, že ak sa bude jej dcéra pýtať na detaily dňa, dozvie sa, že decká jedli pri stole a bude spokojná s najúžasnejšou au pair pod Slnkom!

18:30 Deti jedia a ja hypnotizujem čas a hovorím si, že zas raz meškáme.

18:35 L a H sú v skautských uniformách nasadnutí v aute a nadávajú mi, prečo idem rovno, keď mi povedali, že mám odbočiť doľava. Dozvedám sa, že som príšerný šofér.

18:40-19:40 Najdlhšia hodina dnešného dňa. Dobrou správou je, že sme neboli jediní, kto meškal. Pýtam sa L, či môžem ísť domov za C a M alebo mám tam s nimi zostať. L mi odpovedá, že je to na mne, ale tatko tam s nimi vždy zostáva do konca. Tak som teda zostala. Meeting sa začal prinesením skautskej a americkej vlajky. Všetci prítomní počas toho museli stáť a položiť si ruku na srdce. Ja osobne som sa cítila zvláštne, najmä pri pohľade na americkú vlajku som mala pocit, že som sa opäť stala vlastizradcom. Celé toto stretnutie bolo o udeľovaní ocenení (neviem za čo, nikdy som moje decká nevidela ani len predávať sušienky či pop corn). Vedúci skautingu si volali deti podľa oddielov. Začali tým, kde boli L a H. Keď vtom zrazu pán do mikrofónu poprosil rodičov, aby prišli ku svojim deťom. L a H sa na mňa zmätene pozreli, ja som im spätne opätovala pohľad, avšak hrdo so zmäteným výrazom v tvári (verte mi, aj ostatní rodičia sa na mňa prekvapivo pozerali) som podišla ku mojim deťom. Skautský vedúci nám všetkým spravil pamätnú fotku. Juchú.

19:30 Krížia sa mi od únavy oči, ale utešujem sa pri myšlienke, že o hodinu pôjdu decká spať.

19:50-20:20 Prichádzame domov. Tesne po nás prichádza babka s M a C. Obskakujem decká, ktoré našťastie v pokoji sedia pred televízorom, upratujem kuchyňu, čistím obedáre a zbieram po dome špinavú bielizeň.

20:30 Vstávam zo stoličky a hovorím deťom, aby vypli TV, vyčistili si zuby a išli do postelí. Dostáva sa mi odpovede, že nemusia chodiť na minútu presne a prosia ma, či im nedám ešte desať minút. Jasné, že dám, ale viac už nie.

20:40-20:45 Opakujem sa: vypnite TV, vyčistite si zuby a choďte do postelí a ja Vám prídem dať dobrú noc. TV vypli, zuby si nevyčistili a M ako jediná odišla do izby. H, L a C ma prosia, či ich nevynesiem po schodoch do postelí. Ale áno. Jedného po druhom z posledných síl vynášam schodiskom a neviem sa dočkať chvíle, kedy hodím aj seba konečne do postele. Počas vynášania sa zamýšľam, že som si tie decká pekne rozmaznala a môžem si za to sama.    

20:45-21:15 Posledný rituál dňa: back rub. Jedného po druhom škrabkám po chrbátiku a prajem im sladkú dobrú noc. Keď som už odchádzala od posledného dieťaťa, zrazu sme začuli jemný zvuk. Malá vyskočila z postele so slovami: „mami!“. Správne, mama prišla. Ja ju ženiem späť do postele, že mama jej hneď príde zaželať dobrú noc.

21:30 Ležím mŕtva v mojej posteli, píšem tieto riadky a zhrozene zisťujem, že o niekoľko hodín opäť vstávam chystať raňajky a obedy. Vďaka bohu, že už bude piatok. Hovorím si: prežila si ďalší deň.