Zo života au pair: ako mi koronavírus zmenil plány (časť 5.)

Zo života au pair: ako mi koronavírus zmenil plány (časť 5.)

Keď si teraz šťastne hovorím, že som si túto situáciu vlastne spôsobila naschvál…

Tieto riadky píšem 31. marca a dnes ubehol presne týždeň od mojej karantény. Prvé tri dni som sa spamätávala z jetlagu, následne sa posúval čas, čo mi opäť narušil biorytmus a dnes som sa konečne dokopala spísať moje zážitky z posledného mesiaca. Kamaráti sa ma pýtajú – a čo robíš celé dni? A moja odpoveď je jednoduchá – nič a úplne si toho užívam. Pozerám filmy, seriály, sem-tam si čítam knihu a sledujem správy. Učím sa variť (prisahám, že pred troma dňami som sa priotrávila vlastným jedlom) a pozerám si recepty na pečenie. Po roku a pol, kedy som sa skoro vôbec nezastavila, pretože som bola niečo ako druhou matkou, som si konečne sadla a užívam si to ticho a pokoj. Denno-denne si čítam na všelijakých stránkach ako sú pair nešťastné, vyčerpané, psychicky túto novú situáciu nezvládajú a ako sa ich všetky plány rozplynuli v oblakoch. Mne zostávali tri mesiace do konca programu a travel month, teda mesiac, počas ktorého by som si mohla cestovať. Hm… tak toho by som sa asi nedočkala. Tiež som mala mať ešte týždeň dovolenku. Tú by som si asi užila v mojej 4x4m izbe. Dva týždne predtým, ako táto pandémia vypukla vo veľkom aj v USA, bolo moje dieťa choré. Celý týždeň som s ním strávila zatvorená doma. Cez víkend som načerpala nové sily, avšak dieťa išlo do školy až v utorok a v piatok sme už boli znova zatvorení doma v karanténe. Rodičia mali home office, takže som bola pod neustálym dohľadom, a tak som si radšej dvakrát premyslela, ako strávim čas s dieťaťom… Ja som sa starala našťastie iba o jedno dieťa, ale úprimne Vám poviem, začiatkom tretieho týždňa som bola neskutočne unavená. Keby moje posledné tri mesiace v USA mali vyzerať takto, domov by som prišla asi ako otrhaný pes. Nehovorím, že som na tom bola lepšie, ale viete, čo myslím. Čítam si, že mnoho dievčat zostáva vo svojich hosťujúcich rodinách, pretože vidia, že by to bez nich nezvládli. Niektoré z rodín sa ku nim tak aj správajú. Mnohé rodiny ich však berú ako samozrejmosť a dievčatá naivne veria, že za pár mesiacov bude všetko inak – lepšie. Plné očakávaní si prišli splniť sny, zažiť tú pravú americkú skúsenosť a precestovať kus sveta. Ja som vďačná tomu, že som tam toho zažila viac než som si myslela a odchod domov ma až tak moc nebolel. Vlastne ja som sa na to práveže tešila. A to ma privádza k záveru…          

Ako by som zhodnotila pobyt v USA

Včera sa ma kamarátka prekvapene opýtala: „Ty si si to tam neužila? Ja som si myslela, že si žiješ úplný americký sen, všetky tie tvoje výlety a Insta storíčka…“ A tak som sa zamyslela nad poslednými osemnástimi mesiacmi. Prišla som k záveru, že moju americkú skúsenosť musím rozdeliť do dvoch oblastí: život, kedy som pracovala a voľnočasový život. Ten voľnočasový život som si úprimne naozaj užila. Spoznala som úžasných ľudí, vytvorila si kamarátov na celý život (dúfam), precestovala viac ako za celý život. Spoznala som novú kultúru a mentalitu, povyvádzala som toho viac ako počas obdobia mojej rebélie na strednej a naučila sa zodpovednosti – nielen o seba samú, ale najmä o druhých. Však som sa starala o cudzie deti! Zlepšila som si angličtinu, najazdila som tisícky kilometrov, užívala si úplne iný život ako doma. Žila som v prostredí, kde ma nikto nepoznal a kde som ja nikoho nepoznala. Kde je každému jedno, či idete do obchodu uprostred krásneho letného dňa v pyžame. Každá minca má však dve strany a mojich 18 mesiacov tiež nebolo prechádzkou rúžovou záhradou. Z mojich blogov na pokračovanie Príbeh o tom, ako som sa jedného dňa stala au pair v Spojených štátoch… a najmä o tom, ako som to celé prežila a Zo života au pair: písal sa jeden obyčajný deň… už dávno viete, že som mala dni, kedy som si hovorila, že to balím a idem domov (a že ich nebolo málo). Kamarátky mi písali, že byť na mojom mieste, už v tých rodinách dávno nie sú. Je iné žiť s mamou a žiť s úplne cudzou rodinou a starať sa im o deti. Nič o tých ľuďoch predsa neviete a či skončíte v dobrej rodine je tiež iba lotéria. Ja som bola v troch rodinách a poviem Vám len jedno: už ma nikdy nikto nenahovorí žiť so svojím zamestnávateľom.

Nakoniec Vám poviem len jedno. Ak som sa však aspoň niečo v tej Amerike naučila, tak predtým, ako si spravíte deti, si to dvakrát premyslite. Dieťa stojí čas, energiu a úsilie. Ja som sa starala najprv o dve deti, potom o štyri a nakoniec o jedno dieťa. Čo sa Vám snažím ale povedať, je nasledovné: ak si chcete spraviť dieťa preto, že to od Vás spoločnosť očakáva, kašlite na to. Ak si myslíte, že Vám to zachráni vzťah, nezachráni. Ak si myslíte, že potrebujete len spestrenie do života, kúpte si psa. A ak spĺňate všetky vyššie uvedené body a máte peniaze, zabezpečte si au pair.

Lula