Víkend v Yosemite (28.9.-29.9.2019)

Víkend v Yosemite (28.9.-29.9.2019)

Konečne nastal piatkový večer a mňa čakal môj vytúžený prvý voľný víkend odkedy som prišla do Kalifornie! Pred pár dňami som s malou dušičkou písala do facebookových skupín či sa nenájde nejaká au pair, ktorá by sa chcela pridať ku mne na výlet do národného parku Yosemite. Hovorila som si, že ak nájdem aspoň jedno dievča, bude to super. O to viac som zostala zaskočená, keď sa mi behom 24 hodín ozvalo asi 15 dievčat a v Messengeri som si našla niekoľko ďalších správ! Poznáte to príslovie: Kdo dřív přijde, ten dřív mele? Tak túto lotériu vyhrali Azucena z Mexika, Rebeca z Brazílie a Natalia z Poľska. Azu som už dokonca raz stretla, Rebecu som stretla počas týždňa pred výletom a Nataliu som si akurát pamätala z jednej au pair akcie, kde som ju len videla. Známe-neznáme, v sobotu pred šiestou ráno boli už všetky nasadené v mojej krásnej a vtedy ešte čistej Mazde a štartovali sme za víkendovým dobrodružstvom. Keď vtom…

Hovorím dievčatám, že nás asi niekto sleduje. A že som sa nemýlila. V snahe vymotať sa z uličiek San Matea, ktoré som vôbec nepoznala som sa totálne stratila a navyše som jazdila cez čiary na prázdnej hlavnej ceste sprava doľava ako sa mi podarilo, pretože dievčatá sa ma snažili navigovať na najbližšiu benzínku. Tesne pred benzíkou sme sa ešte ocitli v uličke, kde som však nečakane musela zastať, pretože tam stáli dve policajné autá. A auto, ktoré ma posledných niekoľko minút prenasledovalo, bolo tretie policajné auto. Sebavedomie mi však prekvapivo nekleslo, a tak som stiahla okienko a veselo sa usmievala na pána policajta a pýtala sa ho ako mu môžem pomôcť. Vysvitlo, že som evidentne šoférovala ako totálny kretén a potreboval si overiť, či nie som pod vplyvom. Ja som sa naňho prekvapivo pozrela, že nie, len nie som odtiaľto, pretože s dievčatami sme au pair a ideme na víkend do Yosemite a pri hľadaní benzínky sme sa trochu stratili. Pán policajt si zobral môj vodičský preukaz, o minútu sa vrátil späť, vrátil mi ho a zaželal nám pekný a bezpečný výlet.
Zastavení policajným autom? – absolvované.

O šiestej sme vyrazili na štvorhodinovú cestu, o 7ej si vychutnali krásny východ slnka a o 10ej ráno sme prišli do Yosemite. Počas roka 2019 je tento park otvorený pre verejnosť zadarmo len päťkrát. A hádajte čo. Dnes bol presne jeden z týchto dní – National Public Lands Day! Na druhej strane, v nedeľu sme už vstup museli zaplatiť a lístok platí do 5. októbra, takže v konečnom dôsledku sme vlastne nič neušetrili… Ale to sme v sobotu ešte nevedeli, tak prečo si kaziť radosť? Vyťahujem môj zoznam miest, ktoré musíme absolvovať, podávam ho koordinátorke výletu Azu a tá poctivo hľadá v mape kde sa jednotlivé miesta nachádzajú. Takže ak sa niekedy vyberiete do Yosemite, určite absolvujte nasledovné:

Half Dome

Lembert Dome

Tunnel view – v sobotu sme prešli tromi tunelmi a pri každom nájdete vyhliadku. Ja som dievčatám zakaždým sľúbila, že im zastavím, avšak to sa mi úspešne podarilo až v nedeľu ráno…

Glacier point – bol bohužiaľ zatvorený. Sem som sa obzvlášť tešila, pretože kamarátka mi hovorila, že sa tam viete dostať aj autom, avšak do pondelka tamojšia cesta bola uzavretá a chodník pre turistov zatvárali o 16ej…

Cathedral Peak

Bridalveli Fall

Yosemite Falls (Upper a Lower)

Tuolumne Meadows

El Capitan

Valley view

Vernal Fall

Nevada Fall

Swinging Bridge

My sme sa vybrali na Yosemite Upper Falls. Teraz taká malá zaujímavosť. V Yosemite je mnoho vodopádov, avšak tie na jeseň vysychajú. Ak sa sem vyberiete koncom septembra, budete radi, ak uvidíte aspoň trochu tečúcej vody… Plné nadšenia sme sa vybrali na našu turistiku a po konečnom ukončení nekonečnej cesty (5,5km!!) sme sa vyšplhali na samý vrchol kopca. Cesta hore nám trvala tri hodiny, cesta naspäť iba jednu. A veruže to bola veľmi edukačná turistika. Tak napríklad Rebeca zistila, že plátenné polobotky nie sú absolútne vhodné do hôr. Tiež sme zistili, že ak vám informačná tabuľa píše, že potrebujete minimálne 3l vody na turistiku, niečo na tom naozaj bude. Každá z nás mala jednu fľašku a ja, aby som podporila moju hydratáciu ešte viac, som si zobrala so sebou kávu. A Natalia mala Redbull. My sme sa proste pripravili na všetko. Na čo som sa však zabudla pripraviť bol obed. Hlavne že som si zobrala so sebou nabíjačku (keby bola v niektorej skale náhodou zástrčka) a optimisticky som verila, že na kopci bude reštaurácia. No, nebola tam ani reštaurácia, ani záchod a ani zástrčka. Aké prekvapivé pre dievča z mesta! Kopec sme však zdolali, ja som si vyliezla na krásny drevený most a s rukou plnou triesok sme sa vrátili späť do Yosemite Village. Po teplej polotovarovej fast foodovej večeri sme maximálne vyčerpané odišli nájsť našu kabínu, kde sme v noci prespali. A len tak na margo topánky, v ktorých som celý deň chodila, ma tak otláčali, že cestu do našej ubytovacej jednotky som šoférovala bosá so zakrvavenými nohami a moje lýtka zažili šok z nečakanej turistiky a takú svalovicu som zrazu dostala, že som si po piatich minútach šoférovania musela vymeniť nohy, pretože v pravej nohe som chytala príšerné kŕče. Tak to bol naozaj zážitok šoférovať ľavou nohou. Ešteže som nemala manuálnu prevodovku…   

Približne hodinu a pol od Yosemite, v meste Coulterville, sa nachádzala malá kabínka, v ktorej sme mali jednu manželskú a jednu poschodovú posteľ, vypeckovanú klimatizáciu, vypnutý radiátor, kávovar, toastovač a chladničku, v ktorej bol kľúč od kabíny. Spomínala som, že sa medzičasom ochladilo a začalo mrznúť? Toalety a sprchy sme mali spoločné s ďalšími obyvateľmi ostatých kabín, ale boli naozaj čisté. Akurát že teplú vodu sme v sprche márne hľadali… Do rána mrzlo ešte viac a keď sme sa na druhý deň pozreli na predpoveď počasia, prešiel nám mráz ešte aj po chrbte. Celý deň malo byť okolo nuly. A tak nám nezostávalo nič iné, ako obliecť na seba hádam všetko čo sme si sem priniesli, pobaliť si veci, pekne sa namaľovať a o 8:30 sme už boli na ceste späť do Yosemite Valley.

Dnes sme sa múdro rozhodli neabsolvovať žiaden výstup na horu. Len ľahkú turistiku. Na naše prekvapenie tam nemrzlo, avšak pokiaľ sme neboli na slnku, bolo sychravo. Cestou do parku sme sa úspešne zastavili na Tunnel view (ako som už spomínala v sobotu som úspešne odignorovala všetky tri parkoviská, kde sa ľudia fotili s panorámou) a o 11ej sme vychádzali z Visitor center s našimi suvenírmi. A teraz vážne: pokiaľ chcete suveníry, choďte tam doobeda, kedy tam takmer nikto nie je. Podvečer sa tam všetci hrnú a vy budete stáť v nekonečných radoch…

Čo sa týka Yosemite, presúvať sa tu môžete štyrmi spôsobmi: peši, autom, autobusom alebo na bicykli. Prvé dve možnosti však pokojne vyškrtnite z vašich možností, pretože peši by ste sa naozaj veľmi veľa nachodili a autom sa presúvať je síce pohodlné, ale maximálne nepraktické, pretože pravdepodobnosť, že nájdete parkovacie miesto pri vašom vytúženom mieste je veľmi nízka. V parku nájdete klasické parkoviská a „alternatívne parkoviská“ popri hlavnej ceste. Tie sú však väčšinou obsadené… Čo sa týka autobusov, po parku jazdí niekoľko eco busov, ktoré stoja na 20ich miestach. Šofér vám dokonca povie, čo na danej zastávke uvidíte, resp. kam sa odtiaľ dostanete a je to zadarmo! Bicykle sú síce praktickejšie a určite zábavnejšie ako tlačenie sa v preplnenom autobuse, avšak za tie si už musíte priplatiť… A čo sme teda dnes videli?

Začali sme na Mirror Lake. Lake sme síce takmer žiadne nenašli (áno, aj jazerá tu vysychajú), ale za to sme si vychutnali obed s výhľadom na Half Dome a pasúceho sa jeleňa. Odtiaľ sme vyšliapali (aj keď skôr to bola prechádzka) do polky Vernal Fall a deň sme ukončili na Swinging Bridge, ktorý ani nevisel, ani sa nehojdal. Ale viedla tam krásna prechádzka lúkami a výhľad naozaj stál za to. Čo sa týka Vernal Fall, ten tiež ešte nebol kompletne vyschnutý a bolo tam naozaj krásne. Ja som si odtiaľ chcela odniesť domov veveričku, avšak všetky odo mňa utiekli, ktovie prečo… Na záver dňa som si zobrala už len kávu a Redbull a o 17ej sme vyrazili na nekonečnú cestu domov. O šesť hodín neskôr sme boli všetky doma a maximálne vyšťavené sme akurát tak odkväcli do postelí, pretože o pár hodín sa nám začínal ďalší pracovný au pair kolotoč. Ale predtým si musím ešte poznačiť jedno malé životné prvenstvo – odšoférovať 867km behom dvoch dní? – absolvované. 

A na záver už len malá rada do budúcna: googlite predtým, ako niekam pôjdete. Napríklad ja som sa práve dočítala nasledovné: Yosemite Upper Falls náročnosť – vysoká. Je to dlhý, strmý výstup z údolia, hodnotenie: 8 z 10. Prehodnoťte nasledovnú otázku: ste ochotní vyjsť po schodoch až na samý vrch Empire State Building? Tak v tomto prípade sa vyšplháte hneď dvojnásobok toho. Táto turistika je náročný workout a pokiaľ nie ste v kondícii a nemáte dostatok jedla a pitia, bude to pre vás náročný výstup. Ale my sme to zvládli ľavou-zadnou!  

Lula

A na záver ešte náklady na osobu ak idete štyria autom:

Benzín 27 EUR

Ubytovanie 37 EUR

Strava  58 EUR

Vstupné 8 EUR (my sme platili 32 EUR za auto)

Suveníry 7 EUR

SPOLU: 137 EUR