Providence, Rhode Island

Providence, Rhode Island

Providence je hlavným a zároveň najväčším mestom štátu Rhode Island.

Rok založenia: 1636

Zakladateľ: Roger Williams

Rozloha: 53 km2

Počet obyvateľov: 180 000

Winter activity: Klziko Alex and Ani City Center

Pokiaľ si chcete ísť zakorčuľovať a nechcete platiť 45 EUR za New Yorský Rink na Rockefeller Square, odporúčam Vám lacnejšiu alternatívu v Providence.

Určite to nie je taký zážitok, ako keby ste sa korčuľovali v NYC, ale pre človeka, ktorý sa ledva postaví na ľad a následne po ňom kráča, je to ideálna alternatíva. Vo februári sme sa sem s Nikolou vybrali a nakoľko ani jedna  z nás nie je na ľade enormne zdatná, po troch vyčerpávajúcich kolečkách na klzisku sme sa presunuli na prechádzku po River walk. 

WaterFire a River walk.

WaterFire je spoločenská udalosť, ktorá sa koná každoročne od mája do novembra, raz/dvakrát do mesiaca, vždy v sobotu. Downtown Providence zaplnia stánky s jedlom, pouliční umelci a hudba. Od Waterplace Park sa po tunajších riekach plavia ohnivé drevá a do ulíc si príde vychutnať túto atmosféru zakaždým približne 40 000 ľudí. Ohnivé brvná sa plavia po nábreží tzv. River walk. River walk je krásnym miestom na letné (či ako sme si to s Nikolou absolvovali – zimné) romantické prechádzky.

Ďalšie zaujímavosti, ktoré Providence ponúka:

Federal Hill –  táto štvrť je známa aj ako „Little Italy“. Žije tu mnoho talianskych imigrantov a vychutnáte si tu tradičnú taliansku kuchyňu. Inými slovami – je to taká „talianska Chinatown“.  Ja som si sem spravila menší výlet na elektrickom bicykli (pochopila som, prečo sa táto štvrť volá Federal HILL… skoro som tu dušu vypustila) a všimla som si, že len na začiatku Atwells avenue (tam, kde sa nachádza slávna ananásová brána), je vidno taliansky vplyv. Inak tu nájdete mnoho mexických, guatemalských a iných juhoamerických reštaurácii a po Taliansku ani chýru ani slychu. V minulosti tu taktiež sídlila talianska mafia Nového Anglicka (tzv. New England – patria sem štáty Maine, New Hampshire, Vermont, Massachusetts, Rhode Island a Connecticut) – rodina Patriarca. Zaujímavý je dokumentárny podcast o tomto meste zločinu, ktorý si môžete vypočuť tu.

Elektrické kolobežky a bicykle – neodmysliteľná súčasť Providence. Sú neuveriteľne zábavné, cenovo prijateľné a jediné, čo potrebujete, je stiahnuť si aplikáciu JUMP (pre bicykle) alebo Lime/ Bird pre kolobežky. Ja osobne som sa zamilovala do elektrických bicyklov, kedy sa z nepochopiteľného dôvodu počas jazdy na nich cítim ako nejaká hviezda z amerického filmu. Keď som sa na ňom počas jedného krásneho dňa viezla, zastavilo ma asi päť ľudí a všetci sa pýtali na jedno a to isté – kde a ako sa ten červený bicykel dá zohnať, pretože to vyzerá parádne!       

Providence Anthenaeum – štvrtá najstaršia knižnica v USA. Zaujímavejším je však fakt, že E.A. Poe a Howard Phillips Lovecraft tu boli svojho času pravidelnými návštevníkmi!

RISD Museum – múzeum umenia, vrelo odporúčam. Múzeum je rozdelené na šesť poschodí. Nájdete tu študentskú galériu, moderné a dočasné umenie, staroveké Grécko a Rím, Áziu, dizajn, rekonštrukciu Pendletonovho domu… Navyše, každú nedeľu je tu vstup zadarmo!

Prospect Terrace Park – s prezývkou „The Jewel of the City“ vďaka krásnemu panoramatickému výhľadu na mesto Providence. Uprostred parku sa nachádza obrovská socha zakladateľa mesta – Rogera Williamsa, ktorý dohliada na svoje mesto.

Arcade Providence Mall – najstaršie indoor nákupné centrum v USA, postavené v roku 1828. Napriek tomu aké je veľké, nenájdete tu jediný obchod, kde by ste si kúpili pohľadnice. Tie sa mi podarilo zohnať až na Providence Station – vlakovej stanici. A tam mi bolo dokonca povedané, že všetci hovoria, že je toto je jediné miesto, kde zoženiete v Providence pohľadnice!

Brown University –  správne, sídli tu jedna z prestížnych amerických univerzít!

Annmary Brown Memorial – múzeum umenia, knižnica a mauzóleum na pôde Brownovej univerzity  

Rhode Island State House – A.K.A. „Biely dom“, ako sme si ho s Nikolou pomenovali

The Colosseum – široko-ďaleko od Bostonu jediný disco club, kde Vás pustia od 18+ (pokiaľ nepočítam LGBT klub Machine v Bostone)

Bonus na záver – pretože aký by to bol článok bez príbehu?

V tomto príbehu sa musíme vrátiť trochu v čase, konkrétne do 8. júna. Po približne mesiaci vypisovania si s jedným chlapcom som si s ním dohodla Tinder date. Po hodine prípravy a nekonečného hľadania ideálneho outfitu som nasadla do auta a o hodinu neskôr som sa ocitla v krásnej Providence. Do baru som nanešťastie prišla skôr ako moje rande a nakoľko od stresu moje potné žľazy produkovali kvantá kvapalín pod mojimi pazuchami, zvyšný čas som strávila upravovaním mojich šiat, aby zmizli tie nechutné stopy po pote…  Rande prebiehalo úplne v pohode, neustále sme sa o niečom rozprávali (či len ja som rozprávala?!?) a keď som sa pred odchodom z podniku vrátila z WC, on tam zrazu nebol. Hovorím si, že som to asi riadne pohnojila. Nepohnojila. Keď som ho totiž nikde nevidela, povedala som si, že idem teda asi domov. Keď vtom sa zrazu objavil. Tiež si odbehol na WC. Vychádzame na ulicu a ja mu ukazujem kde parkujem a neisto dodávam, že sa neviem vyznať v ich parkovacích pravidlách. On sa mi ponúkol, že mi môj minivan preparkuje a nedôverčivo som mu podala kľúče od auta. Suverénne tvrdil, že je dobrý šofér. Ja som sa zas schuti smiala, keď nabral obrubník. Tak, prvý (a zároveň posledný) trapas večera máme za sebou a ide sa do mesta za jeho kamarátmi užiť si PVDFest. PVDFest je štvordňový festival umenia. V uliciach hrá hudba, konajú sa block party, vychutnáte si tu street food a pokocháte sa umením. Naozaj pekná akcia. Ako tak sme sa prechádzali Downtownom, zrazu sme si všimli stovky ľudí, ktorí prichádzali z rovnakej ulice smerom ku nám. Hovoríme si: netušíme odkiaľ idú, ale poďme sa pozrieť čo sa tam deje! A tak sme sa my, partia piatich ľudí, vybrala naprieč obrovskému davu. Keď vtom nás zastavil policajt so slovami: „Tam nesmiete ísť, tam sa strieľalo!“ Vtipná bola nasledovná reakcia: moji noví americkí kamaráti si z toho veľkú hlavu nerobili no a ja… Ja som sa s hrôzou v očiach spolu s nimi otočila a hovorila som si, že som rada, že v čase streľby som bola na vedľajšej ulici. Konečne som sa cítila ako v Amerike, o ktorej doma len počujeme. V Amerike, v ktorej sa vraj tak často strieľa, že sa o tom u nás doma ani nehovorí. V mojej vysnívanej Amerike.

No a pýtate sa ako dopadlo moje rande? Zahrali sme si biliard, ping-pong, dohodli sme sa na ďalšom rande… Z ďalšieho rande bolo ďalšie a ďalšie až nakoniec ma poslal k vode. Ale nedá mi na záver nespomenúť ešte jeden zážitok. Jeho brat má auto s manuálnou prevodovkou (správne, americká rarita). Jedného večera, keď sme išli na rande, sme si zobrali jeho auto. Nakoľko odkedy som v Štátoch, šoférovala som manuál iba raz, nedalo mi to, a tak som sa ho s malou dušičkou opýtala: „Môžem si zašoférovať?“ On sa na mňa nedôverčivo pozrel a po chvíli váhania povedal áno. A ja Vám poviem, že sama som bola zo seba prekvapená, ako mi to dobre išlo! A nakoniec som zistila, že som prvé dievča, ktoré videl šoférovať manuál. No čo Vám poviem, my Európania sme proste iná liga, haha!      

Dobrú noc Providence.