Príbeh o tom, ako som sa jedného dňa stala au pair v Spojených štátoch… a najmä o tom, ako som to celé prežila (časť 5.)

Keď sa dostanete z blata do kaluže – nový život v Scituate vol. 2 (8.12.2018-26.8.2019)

V minulom diele som jemne načrtla, že môj život v Scituate sa vymkol spod akejkoľvek kontroly a všetko išlo dolu vodou. Opísala som Vám, ako prebiehal deň z pracovného hľadiska, avšak dnes sa pozrieme, čo sa dialo za zatvorenými dverami z psychologického hľadiska. Keď na to teraz už šťastne spomínam, bolo to jedno veľké psycho.

Ústrednou postavou celého šialenstva sa stáva moja nová HM. Kde začať… Už v tretej časti som spomínala, že tesne pred odchodom zo Seattlu ma skontaktovala Nikola s tým, že posledné dievča, ktoré bolo au pair v tejto rodine doslova ušlo v nie najlepšom duševnom stave. Vyzvedala som ďalej, dostala som kontakt na toto dievča a tá mi poslala screenshoty so sťažnosťami ďalších dievčat, ktoré tam boli ešte pred ňou. Aká by bola moja rada pre ďalšiu au pair? Parafrázovala by som slová môjho kamaráta: „Nechaj jej niekde lístok so slovami uteč, najlepšie v práčke.“ – pretože budúca au pair bude neustále prať.

Škoda, že takýto lístoček mňa nikde nečakal.Nikto mi napríklad nepovedal, že HM a HD sa budú neustále hádať alebo ignorovať (najvtipnejšia bola istý čas ich komunikácia výhradne cez SMS-ky). Tiež mi nik nepovedal, že HD ešte mesiac predtým ako som tam prišla odišiel na protialkoholickú odvykačku. O HM som nevedela, že okrem jej priemere dvakrát týždenne psychického kolapsu príde asi po dvoch mesiacoch ten slávny deň, kedy mi začne nadávať za každú malichernosť, ktorú nespravím podľa jej očakávaní – tj dokonalo. Pretože všetko musí byť perfektné. A o deťoch som si ani vo sne nemyslela, že budú tak ťažko zvládnuteľné…

Poďme ale na príklady, nech to má grády:

– Jedného krásneho dňa mi HM začala nadávať, že varím veľa jedla, ktoré sa potom nezje a vyhodí (tj plytváme peniazmi, nie jedlom). Tak som začala variť menej, ale to zas bola nespokojná, že varím málo. Mimochodom, spomínala som Vám, že každé dieťa malo rado niečo iné a vymyslieť večeru, ktorá by chutila minimálne dvom zo štyroch bolo umenie?… O niekoľko mesiacov neskôr som sa dozvedela, že keď otváram novú krabicu od cestovín (večera naša každodenná), tak mám uvariť všetko čo v nej je. To sa ale zas vraciame k počiatočnému problému, pretože budeme vyhadzovať peniaze do koša…

– Jedlo bolo večný problém. Ja som častokrát nemala čo jesť a musela som jesť to, čo som navarila pre deti. Keď som raz spravila na večeru lasagne, bolo mi vynadané, že to sú drahé lasagne určené na špeciálne udalosti a nech nevarím pre deti iné veci ako klasické jedlá – cestoviny, ryby, sem-tam mäso (tiež len preto, že ona mi to nakázala, ale žiadne z detí sa toho väčšinou ani len nedotklo a ešte mi aj vynadali, že som nenavarila nič jedlé) a pizzu. Okrem večer sme mali problémom aj s raňajkami. Vraj nemajú jesť dookola rovnaké raňajky – ale ona ich naučila mať na raňajky fľašu s mliekom! Jedine L sa ľúbil ráno reálne najesť. A aj to jedol len škoricový toast, výnimočne toast s maslom. Prijímam všetky nápady a idey ako tu mám alternovať s jedlom!

– Že L a H mám pripravovať zdravé obedy do školy. Tak toto je ale chyták. Každý vie, že H zje dokopy tak štyri špecifické jedlá a ani jeden z nich sa radšej jedla, ktoré im vôbec nechutí, nedotknú a budú hladovať. No a mne následne vynadajú, že som im nič „jedlé“ nezbalila, a tak boli celý deň hladní. Houston, máme problém…

– Ostaňme ešte chvíľku pri tom jedle. Mám takú dobrú príhodu o tom, ako som raz s C piekla koláč, ktorý sa mi trošku pripiekol k plechu. Preto som dostala zákaz piecť. Už navždy.

– Trochu z iného súdka, môj HD mi raz povedal, že HM si sťažovala, že zle skladám uteráky. Tak za prvé, nie je mojou povinnosťou prať všetky (!!!) uteráky domácnosti. Za druhé, nikto mi nikdy neukázal, ako má dokonale poskladaný uterák vyzerať. A za tretie – uteráky síce skladám nahovno, ale keď mi HM svojim oblečením blokovala buď práčku alebo sušičku, a tak som v podstate prala/ sušila/ vešala aj jej prádlo, aby som mohla prať oblečenie/ posteľné prádlo detí, vtedy som jej bola dobrá. Stávalo sa mi to približne pravidelne raz do týždňa a poďakovania som sa dočkala asi dvakrát. Však v pohode, ja operiem pre celú domácnosť…    

– Jedného krásneho dňa, keď už nevedela čo, mi HM vyčítala, že každý deň chodím von. Tak to už si naozaj nič lepšie nemohla vymyslieť, s čím by ma mohla konfrontovať. Po celom popoludní s jej deťmi by som to bez večernej kvapky piva nezvládla. A okrem toho, keď sa deti navečerajú a ja upracem kuchyňu, v spoločnosti HM nie som vítaná. Takže mám sedieť zavretá v izbe? A mimochodom, domov som chodila najneskôr o desiatej večer. Takže kde je problém? Benzín za mnou najazdené kilometre som samozrejme platila zo svojho a pivo mi tiež ona neplatila…  

– Tento bod bude krásny. Boli Vianoce a deti dostali od HM iPody. O dva týždne im ich zobrala, pretože bola prekvapená, že sa nevedia od nich odlepiť. Deti jej iPody našli a ona im ich vrátila so slovami, že majú zakázané pozerať Youtube a TikTok. A hrať hry. A vlastne, pokiaľ nie je víkend, tak sa ich nesmeli ani len dotknúť. iPody boli samozrejme na do-očí-bijúcom mieste a mne bolo vyčítané, že im ich neberiem proti ich vôli. M ma ignorovala keď som ju milo prosila, C na mňa ziapala a zavrela sa u HM v izbe a keď som ich raz zobrala L a H, tí ma začali škrtiť a biť. Nie, ďakujem. Ak raz sa nemajú chytiť iPodov, tak ich vezmem ku sebe a do víkendu im ich nepodstrčím priamo pod nos. Amen.

– Raz sa ma HM opýtala, prečo je v dome hluk, chaos a prečo ma deti neposlúchajú. Ja som na ňu vyvalia oči a otvorila ústa, z ktorých nevyšli žiadne zvuky. Keby som tu totiž nebola ubytovaná, opýtala by som sa jej, prečo deti neposlúchajú ani ju. Keď ona sa im začne vyhrážať, tak to vždy platí. Keď som sa im vyhrážala ja, všetci vedeli, že HM s tým nič nespraví a všetko sa im preželie. Raz mi HM povedala, že mám si počas dňa písať poznámky – kto ma v čom neposlúchol a vytočil. Na konci dňa mám prísť za ňou a prejsť si s ňou celý deň. Tak som to tak spravila. Ona však večer nemala energiu ma počúvať. A keď som jej povedala, že H nemá nárok pozerať TV, pretože ma neposlúchal a ja som mu povedala dobre, ale večer nebudeš pozerať TV, zhrozene sa na mňa pozrela, že ako som niečo také mohla zo seba vypustiť. Samozrejme, že večer tú telku pozeral… Ešte mi vytkla, že na deti nemám zvyšovať hlas (to je výhradne jej privilégium). Tak som sa na nich len usmievala a milo prihovárala, že napríklad pokiaľ sa nezačnú chystať do školy, nestihnú školský autobus. A oni ma na oplátku buď ignorovali alebo na mňa ziapali alebo mi vyčítali, prečo som im nestihla večer oprať ich obľúbené tričko. No lebo si ho mala včera na sebe a ja po 19ej nepracujem. Sorry.

– Najlepšia bola výčitka, že prečo nie som taká super ako predchádzajúca au pair (nie tá čo ušla, ale jedna ešte pred ňou). HM mi doslova povedala: „Vtedy tu veci fungovali úplne ináč a všetko klapalo.“ A tak, keď som si raz vyplakávala srdce u HD, ten mi len povedal, že to vôbec nie je pravda. Deti nikdy nikoho neposlúchali, HM nikdy nemala rada svoju au pair a vraj robím dobrú prácu a nemám si jej poznámky brať k srdcu. A tak som si veselo hovorila, že síce všetko čo robím je zle, ale vraj robím dobrú prácu. Juchú!

Keď sa veci ešte viac do***

Začiatkom roka som sa od HD dozvedela, že HM je preto na mňa taká nepríjemná, pretože na mňa žiarli. Zas raz s vyvalenými očami som neveriacky pozerala a dúfala som, že si robí srandu. Vraj sa jej nepáči, že mám kamarátsky vzťah s L, H, M, C a HD. Tak ja už neviem, čo odo mňa očakáva. Poďme sa pozrieť na moje ďalšie krásne teraz už len spomienky…

– Bol Valentín. Bolo ráno a deti sa museli nachystať do školy. HM si ich zavolala do obývačky a všetci si dávali navzájom darčeky a valentínky. Ja som tiež dostala jednu valentínku od detí a HD. HM to nesmierne prekvapilo a HD mi neskôr povedal, že jej to vadilo a bolo to vraj nevhodné. Tiež mi vynadala, keď som asi po desiatich minútach prišla ku nim do obývačky a pýtala sa detí, aké darčeky dostali od HM. Bolo mi povedané, že som im narušila rodinnú chvíľu. Aha zabudla som, ja som len au pair, nie člen rodiny.

– Toto bol naozaj zvláštny skvost. Bolo treba vyzdvihnúť deti v škole (normálne chodili domov školským autobusom). Od HM mi prišla SMS, že ona ich vyzdvihne. Bolo 15:30, ja som čakala na nich v kuchyni, keď v tom zrazu zazvoní Alexa s kamerou, na ktorej sa objaví HM. Kontroluje, či viem o tom, že ona vyzdvihuje deti a tvári sa pritom veľmi nedôverčivo. Hovorím jej, že áno. Potom sa ma opýtala, či je HD doma. Ten bol so mnou v kuchyni, avšak nevidela ho. Tak jej hovorím, že áno. Nastalo trápne ticho a potom zložila telefón. HD sa na mňa pozrel a opýtal sa ma odkedy som kontrolovaná. Ja zas naňho nechápavo pozerám, pretože celé mi to prišlo podozrivé, akoby si potrebovala okontrolovať, čo sa deje v kuchyni. Odvtedy volala na Alexu ešte raz a to bolo zo služobky… (Alexa je niečo ako Siri, ale od Amazonu).

– …HM odišla na týždeň na služobku. Deti pozerali telku a ja som sa v kuchyni rozprávala s HD. Po chvíli som mu povedala, že idem do sprchy a odišla som. Keď som sa približne po 20ich minútach vrátila, HD mi hovorí, či som si všimla, že HM bola asi pätnásť minút pripojená na kamere Alexy. Ja som sa naňho prekvapene pozrela, pretože ani jeden sme nepočuli, žeby sa na ňu pripojila. No proste, bola tam a v tichosti nás špehovala, kým si toho HD nevšimol a nevypol ju.

– Ďalší skvost. Nasnežilo. S M a C sme išli stavať snehuliakov a HD následne poslal HM fotku našich výtvorov (HM bola opäť na služobnej ceste). A jej reakcia? Odpísala: „Lucy and C or Lucy and M?“ Ach, prečo radšej neocení, že Lucy sa venuje jej deťom. A HD dodáva, že problém je v tom, že dobre vychádzam s jej deťmi a to jej vadí najviac? To už je iná diagnóza…  

– Dva týždne pred mojím odchodom z tohto madhousu mi HM osobne povedala, že si neželá, aby som sa rozprávala s HD ani s deťmi. Pozerám na ňu ako na blázna a hovorím okej. Akože, HD mi už dávnejšie povedal, že má od HM zakázané sa so mnou rozprávať, a tak sme sa v jej prítomnosti ignorovali, avšak ja som aspoň vedela ktorá bije. Ale ako mám tráviť čas s L, H, M a C a nekomunikovať s nimi? Tak som ju so smiechom aspoň ubezpečila, že s HD už nikdy v živote neprehovorím a odišla som z jej kancelárie. A HM ešte dodala, že ma chcela dať do rematchu a vraj jej mám byť vďačná, že to nespravila. Tak vďačná, aha. Ako to okomentovala Nikola: „Keby ťa dala do rematchu, bolo by to to najlepšie, čo sa ti tam mohlo stať.“ A mala pravdu.

Čerešnička na torte na záver:

Píše sa deň 26.5. 2019, 22:45. Vraciam sa z môjho víkendu v NYC domov. HM nie je doma a HD sedí v kuchyni za stolom, počúva relaxačnú hudbu a hlavu si drží v dlaniach. Pýtam sa ho, kde je HM a on mi odpovedá, že C jej povedala, že si myslí, že HD a ja máme medzi sebou aféru. Ona svojmu osemročnému dieťaťu samozrejme uverila a odišla preč z domu. Ja som sa naňho neveriacky pozrela a zo zúfalstva som sa začala smiať, že toto sa môže stať naozaj len mne. Po tom všetkom, čím som si tu už prešla, ma to ale vlastne nejako neprekvapilo. Tak som sa ho s povzdychom opýtala, či som prepustená a mám si ísť zbaliť kufre, na čo mi povedal, že o ničom takom zatiaľ nevie… Ja som sa pobrala do izby a začala som premýšľať, čo budem robiť, až ma pani domáca vykopne na ulicu. Na ulici som prekvapivo neskončila, avšak mám pocit, že HM ma už úplne začala nenávidieť. Nehovoriac o ráne ďalšieho dňa, kedy ma doslova špehovala a myslela si, že ju nevidím.  A len tak mimochodom, samozrejme, že som s mojím HD nikdy nič nemala! Veď by mi mohol byť vlastným otcom!! Fuj… A ešte neskôr som sa dozvedela, že počas súdu (HM a HD sa totiž rozvádzajú) sa jej právnik pýtal HD, či so mnou naozaj nikdy nič nemal. Ja neviem čo je na tom tak neuveriteľné…

Čo sa týka HD, on bol naozaj super, chápavý a mala som uňho morálnu podporu. On ako jediný z tejto rodiny si uvedomoval, že aj ja mám emócie, nie som ich otrok a evidentne som sa tam vôbec necítila dobre. On si to tam však od HM tiež dobre vyžral. Odhliadnuc od toho, že spal v hosťovskej izbe (a aj to sa už musel vysťahovať – hneď po mne vykopla aj neho) a neustálych hádok s HM som bola svedkom toho, ako jedného dňa spadol dolu zo schodov. Ja som videla, ako doslova na zadku bral schod za schodom, avšak nevidela som príčinu jeho pádu. HM bola na poschodí a keď zišla dolu, čiastočne sa smiala a pýtala sa ho, či je v poriadku. Mne osobne prišla táto jej reakcia dosť nevhodná, ale čo už. O dva dni neskôr keď sa hádali, ja som bola s deťmi vo vedľajšej izbe a zrazu všetci počujeme, ako HD obviňuje HM, že ho zhodila zo schodov a zavolá na ňu políciu. Ona naňho zaútočila, či sa jej vyhráža a že ide volať svojmu právnikovi. Vzápätí celá uplakaná vybehla z vedľajšej izby, zobrala C so sebou a bez slova spolu odišli do knižnice. A teraz si predstavte, ako sme sa s L, H a M cítili… Na druhej strane mi veľmi komické prišlo, keď HM zobrala deti na lyžovačku do hôr a HD ostal doma. Ja som s Nikolou odišla na víkend preč do hôr v New Hampshire a oznámila som to aj mojej HM. Tá sa ma však po príchode z lyžovačky dvakrát pýtala, kde som bola počas víkendu. Jej sa to však vôbec nezdalo a mrmlala si popod nos, že niekto (okrem HD) tu počas víkendu musel byť. Ja som jej na tieto paranoje už nereagovala a odišla som preč. Neskôr mi ešte HD povedal, ževraj počas víkendu mu volala a on jej musel ukázať celý dom a dokázať, že je v ňom sám. LOL. A inokedy, keď odišiel HD s deťmi na lyžovačku, HM zakryla kameru Alexy, že ak by volal, nemohol by vidieť čo sa deje v ich dome. Táto lyžovačka bola tiež kapitola sama o sebe. HD sa proste jedného dňa nahneval, nakázal mi zbaliť deťom veci a bez vedomia HM ich chcel zobať do hôr. Tesne pred odchodom sa však nečakane vrátila domov HM, nasledovala obrovská hádka, padli prvé slová o rozvode a nakoniec HD aj s deťmi odišiel preč. A mne ostala na krku psychicky zložená HM. A keď už tak radi dovolenkujeme. HD chcel zobrať deti na dovolenku do rodného Švajčiarska. HM mu to samozrejme zakázala, na čo jej HD povedal, že ak on ich nesmie zobrať preč zo Štátov, ona ich nesmie zobrať preč z Massachusettsu (chcela ísť na chatu do Mainu). Nastal Independence week a HM odišla s deťmi do Mainu. Viete čo sa stalo hneď prvý deň, čo boli preč? HD zarezervoval komplet výlet pre päť osôb do Švajčiarska. A hádajte… všetci to prežili. 

V deň ich odletu do Švajčiarska som aj ja odletela na dovolenku do Atlanty a New Orleans a ak Vás zaujíma, ako sme sa s HM krásne rozlúčili, dočítate sa o tom v článku tu. Ja som sa po dovolenke do tohto domu už nevrátila (v podstate ma veľmi milo vykopla) a ak odhadujete, že mi HM ešte na poslednú chvíľu spravila peklo zo života, hádate správne! Na ďalšie moje zážitky si však musíte počkať do ďalšieho, už posledného, dielu.

Lula