Príbeh o tom, ako som sa jedného dňa stala au pair v Spojených štátoch… a najmä o tom, ako som to celé prežila (časť 3.)

Príbeh o tom, ako som sa jedného dňa stala au pair v Spojených štátoch… a najmä o tom, ako som to celé prežila (časť 3.)

Minulé týždne som začala publikovať môj prvý článok na pokračovanie o tom, ako som sa stala au pair, čo tomu predchádzalo, ako som sa mala v NYC a čo sa stalo v Seattli. Dnes budem písať o tom, čo je rematch a jemne načnem prečo som sa iba pár dní tešila z toho, že som si našla novú HF kúsok od Bostonu.  

Predtým, ako začnem písať tento článok, dovoľte mi Vám vysvetliť, o čom je au pair program. Au pair (prípadne bro pair – ak ide o chlapca), je mladý človek, ktorý žije s rodinou, ktorá ho hosťuje (HF) a stará sa im o deti, prípadne robí ľahké domáce práce súvisiace s deťmi (+ nepoznám au pair, ktorá by nevykladala umývačku riadov). Cieľom tohto programu je kultúrna výmena a HF sa má ku svojej au pair správať ako ku členovi rodiny. Au pair prichádza do svojej HF na rok (pokiaľ sa nerozhodne predĺžiť program o 6, 9 alebo 12 mesiacov). Na konci svojho roka by mala mať krásne spomienky a zážitky so svojou HF. V praxi to však častokrát vyzerá inak. V minulom blogu som Vám už niečo načrtla. Ale o mojej „skúsenosti roka“ budem písať opäť v inom blogu…

Teraz sa však vráťme do dňa, kedy mi prišla slávna SMS: “I can´t stand her, wanna rematch.” Vtedy som sa totiž začala viac zamýšľať nad mojou HF… Po niekoľkých dňoch som si uvedomila, že niečo tu nehralo ešte počas doby, kedy som bola na Slovensku. Potom, ako som sa s HM dohodla, že ku nim nastúpim ako nová au pair, som vlastne od mojej budúcej HF takmer nič nepočula. A tak som im z vlastnej iniciatívy dva týždne pred mojím plánovaným odjazdom do USA písala email zaujímajúc sa, ako sa majú a ako trávia letné prázdniny. Keď mi ani po dvoch dňoch neprišla odpoveď, zastavila som sa v mojej agentúre a pýtala som sa koordinátorky, či je všetko v poriadku a môj let naozaj platí. Bolo mi povedané, že všetko je v najlepšom poriadku, avšak koordinátorke sa tiež nezdalo, prečo so mnou rodina nekomunikuje. Na tretí deň mi prišla odpoveď od HF. A na ďalšiu odpoveď som si opäť počkala pár dobrých dní. Po príchode do NYC som sa spoznala s mojou novou kamarátkou Mariou z Columbie a zistila som, že jej HF s ňou bola v pravidelnom kontakte, zaujímali sa o ňu a neviem, či jej aj nejaký darček neposielali. Po tom, čo som jej porozprávala moje dovtedajšie skúsenosti s mojou HF, Maria ostala nemilo prekvapená a niečo sa jej na mojej HF nezdalo. A mala pravdu. Rodina sa o mňa od začiatku nezaujímala, keď som sa chcela začleniť – chlapec, nazvyme ho A –  mal futbalový zápas a chcela som ísť s nimi povzbudzovať, bolo mi povedané, nech ostanem doma, pretože „je to dlhá a nudná hra“. Keď sa ma HM opýtala, ako sa mi páči mesto a opísala som jej Seattle ako kopcovité mesto, kde fúka vietor, povedala mi, nech si nesťažujem. Pokračovať by som mohla donekonečna. A tak som na rozhodla, že na otázku ako sa mám odpoviem vždy len univerzálnou a všeobecne očakávanou americkou odpoveďou: „Dobre“.  Prvé týždne sa ma dookola pýtali, či som si už našla kamarátov. Keď som si po troch týždňoch našla výbornú partiu kamarátov, tak zrazu im vadilo, že každý deň som s nimi po večeroch vonku (to mi povedala HM v deň, kedy mi ohlásila rematch). A keď sa ma HM opýtala, aký som mala deň a ja som jej ho začala opisovať, neskôr mi povedala, že keď sa vráti z práce, tak je unavená a nech na ňu nerozprávam. Tak som jej vždy odpovedala staré dobré: „Môj deň bol dobrý“ a usmiala som sa. Pretože ich správanie nasvedčovalo len tomu, že nemajú o mňa osobný záujem. Z môjho uhla pohľadu to bolo trochu divné – bývať u niekoho a pritom o ňom nič v podstate nevedieť, je síce zvláštne, avšak nesťažovala som si. A nakoniec mi povedali, že keby chceli niekoho ako som ja (kto nemá o nich záujem – aká irónia!), tak si najmú nanny a nie au pair. Tak ja už neviem kde nastala tá chyba… Po troch mesiacoch môjho pobytu v HF mi bolo povedané len: „Nie sme dobrá zhoda“. Opýtala som sa: „Prečo?“ Povedali, že so mnou je všetko v poriadku. A že vidia, že môj vzťah s A je oveľa lepší. A že vedia, že deti sú so mnou v bezpečí. Ale predsa… 

Deň D: Rematch

Oficiálne sa to začalo vyššie spomenutou SMS správou. Ale začnime pekne od začiatku, pretože tento deň išiel dolu vodou od samého začiatku. Ráno som si našla SMS od mojej HM, v ktorej sa chcela ubezpečiť, či viem, že dnes robím. Nakoľko však HM bola v práci, išla som za HD a pýtam sa ho, či on o tom niečo vie, pretože v mojom kalendári sa mi nič nezobrazuje. Približne o 20 minút mi oznámil, že HM zabudla zdieľať so mnou túto informáciu a pýtal sa ma, či to môžem odpracovať. Ja som mu povedala, že nakoľko som o ničom nevedela, tak už mám iné plány, ale presuniem ich na neskôr, respektíve ich zruším úplne ak by to bolo treba. On povedal, že stačí, aby som si ich presunula na neskôr. Vzápätí ma poprosil, či by som mohla postrážiť A, ktorý tam mal kamaráta z prespávačky – vraj iba dovtedy, kým poňho prídu rodičia. Povedala som, že nemám s tým problém. Približne o päť minút prišli rodičia kamaráta a pýtam sa HD, či môžem byť off, že by som si odskočila do fitka predtým, ako budem poobede pracovať. Odpovedal mi jasné „Áno“, a tak som odišla. Keď som sa vrátila, zrazu ma ignoroval a o pol hodinu na to mi prišla vyššie spomínaná SMS. To, čo nasledovalo potom, ste sa dočítali v minulom diele… Keď sme si večer všetci spolu sadli, HD sa mi niekoľkokrát ospravedlnil, HM sa ma opýtala, či po tejto skúsenosti nechcem ísť do rematchu a či sa cítim u nich stále komfortne. Následne však dodala, že aj tak sa jej vlastne nepáči, že stále môj vzťah s A ešte stále nie je perfektný a že vlastne oni uvažujú o rematchi. Ako to celé dopadlo a ako sa správanie A zrazu zázračne zmenilo a vytvorili sme si vzťah, o akom HF túžila, ste si už prečítali…

Samotný rematch je veľmi nepríjemné obdobie. Pokiaľ ste vlastne nič zle nespravili, neohrozili ste zdravie detí alebo ste nemali autonehodu, tak máte vysokú pravdepodobnosť, že si nájdete novú HF. Na druhej strane, každá HF vidí, že ste v rematchi, a teda niečo s Vami asi „nie je v poriadku“. Ak ste v rematchi druhýkrát, Vaša pravdepodobnosť nájsť si milú HF je trochu nižšia, avšak nie nereálna. Čítala som si veľa príspevkov o dievčatách, ktoré našli svoju vytúženú HF až na tretí raz. Ak ste v rematchi nedajbože tretíkrát, chyba sa vraj hľadá v samotnej au pair (to mi povedala moja koordinátorka – LCC). Na Facebooku som častokrát sledovala skupiny s au pair a nie vždy je chyba v nich. Internetové príspevky a moje osobné rozhovory s rôznymi dievčatami hovoria o tom, ako im rodiny neposkytli stravu; nedávali im výplatu; využívali ich ako svoje upratovačky; čítala som si príbehy o tom, ako HM na ne žiarlili (do tejto kategórie som sa neskôr dostala aj ja…); HF, ktoré prehľadávali dievčatám izbu a ich osobné veci; dievčatá, ktoré odpracovali neuveriteľne veľa hodín nadčasov a nikto im to nezaplatil (odhliadnuc od faktu, že je to nelegálne…).  Jednoducho milión príbehov o tom, ako sa z au pair stala lacná pracovná sila. Pokračovať by som mohla donekonečna. Najviac ma asi šokoval príbeh o tom, ako prišlo jedno dievča do rodiny a dva týždne na to našla svoju HM obesenú doma. Alebo príbeh o agresívnom HD, ktorý sám vychovával deti. Nakoniec si to však odniesla au pair, ktorá skončila na pohotovosti. Alebo príbeh o tom, ako dievča dostala kútik na tretí deň odkedy prišla do HF a tí ju dali do rematchu, pretože sa báli, že nakazí ich malé batoľa. Ešte tu bola jedna kauza o tom, ako HM a HD spáchali spoločne samovraždu počas garden party. Najnovšie (minulý týždeň) boli správy plné o tom, ako v New Jersey priateľ jednej au pair zavraždil jej HD a následne aj ňu. Údajne mala aféru s HD a chlapec zažialil… Keď nad tým uvažujem, záver záverov je, že niektoré rodiny by rozhodne nemali byť súčasťou tohto programu. Bohužiaľ LCC od nich dostávajú peniaze, a preto častokrát aj napriek tomu, že vedia, že v rodine nie sú vhodné podmienky pre au pair, nechávajú ich v tomto programe… Mna sa napríklad LCC pýtala, či HD na mňa niekedy niečo neskúšal. Odpovedám nie. Či mi HM pravidelne platí. Odpovedám áno. Či pracujem presčasy. Nie. Vysvitá, že v mojom prípade moja LCC nemá žiadnu moc vylúčiť rodinu z programu, pretože dodržiavajú všetky pravidlá. Ale o tom čo sa tu dialo (a LCC o všetkom samozrejme vie) Vám porozprávam inokedy…

Ja by som nazvala tento program jednou veľkou lotériou. Doslova. Je tu veľa milých rodín, ktoré sa správajú k au pair ako ku členovi rodiny, zaujímajú sa o ne a ich životy, o ich rodiny, potreby, berú ich na rodinné dovolenky a podobne. Bohužiaľ nájdu sa tu aj rodiny, ktoré sa ku niektorým dievčatám a chlapcom správajú ako k otrokovi… Aj napriek tomu, že každá au pair má svoju LCC, mnohé príbehy hovoria o ich neochote a nezáujme. Spoznala som jedno dievča, ktoré bolo vyhodené z rodiny, LCC to vôbec nezaujímalo, avšak našťastie mohla ísť prespať ku HF svojej kamarátky. Alebo môj prípad.  V utorok odchádzam na dovolenku a moja HM mi povedala, že by bola veľmi vďačná, ak by som sa sem na dva dni, čo mi po návrate z dovolenky zostanú do odletu k novej HF v San Francsicu, už nevracala. LCC mi však oznámila, že vtom čase bude v zahraničí, a preto nemôžem byť u nej. Našťastie Nikolina HM povedala, že mám u nich vždy dvere otvorené a ak by bolo potrebné, môžem u nich bývať aj týždeň… Ľudia si tu prejdú kadečím. Ja osobne som napríklad počas mojich posledných dvoch týždňov v Seattli pociťovala nesmiernu škodoradostnú radosť zo strany HD.

Vráťme sa však ešte na chvíľku k samotnému rematchu. Na to, aby ste si našli novú HF, máte presne dva týždne. Ak sa Vám dovtedy nepodarí nájsť si novú rodinu (a naozaj to nie je také jednoduché pokiaľ si stanovíte isté kritériá), odchádzate automaticky domov a program sa pre Vás skončil. Ja som mala mnohé ponuky, žiadna z nich však nebola zo Seattlu a okolia a reálne ma zaujali iba dve HF: jedna z mesta Scituate (45 minút južne od Bostonu) a druhá bola z Los Angeles. Napokon som sa teraz už ani neviem prečo rozhodla pre rodinu v Scituate so štyrmi deťmi: 9-ročnymi trojičkami (L, H, M) a 7-ročnou C. Ešte raz, prečo som si nevzala radšej dve deti v LA??!

Pár hodín pred odchodom zo Seattlu…

…mi píše vtedy ešte neznáma Nikola. Nakoľko videla môj profil v skupine au pair z okolia Bostonu (South Shore Boston), potešila sa, že konečne sem prichádza niekto, s kým si bude rozumieť ako doma. Pýta sa ma, o koľko detí sa budem starať a koľko majú rokov. Po mojej odpovedi mi píše: „Máš adresu? Myslím si, že moja kamarátka išla odtiaľ do rematchu.“ Ja sa jej pýtam, či vie dôvod. Odpovedá mi, že áno, ale nechce ma strašiť. A potom spustila: HD vraj pije; deti neposlúchajú; vraj sa tu striedajú dievčatá každú chvíľu, pretože žiadna to tu psychicky nezvládla; HM a HD sa hádajú a dievča, ktoré tu bolo predo mnou to psychicky zlomilo a „…jeden deň odišla a už sa nevrátila.“ No pekne. Vyplašene vychádzam z mojej kutice hore do kuchyne kde stretávam moju HM. Všetko jej hovorím a ona hádam prvý raz od môjho príchodu prejavuje reálny záujem o mňa, dokonca som mala chvíľu pocit, že ju mrzí, že ma dali do rematchu. Voláme našej LCC a zisťujeme, aké mám možnosti. Nakoniec sme sa dohodli, že nakoľko môj let je už o niekoľko hodín, jednoducho tam pôjdem a uvidím. A ak bude zle, mám sa na nich obrátiť a niečo spolu vymyslíme…

O niekoľko hodín neskôr ma na letisku Boston Logan vyzdvihuje moja nová HM s M. Prichádzame domov a hodinu po nás prichádza moja malá crew: C, L, H. Práve sa vrátili z bowlingu so starou mamou a strýkom. Pýtam sa HM, kde je HD. Dochádza sa mi odpovede: „vo Švajčiarsku.“ Pýtam sa: „Kedy sa má vrátiť?“ „Neviem,“ odpovedá mi.

Na ďalší deň, v sobotu ráno, sa v kuchyni rozprávam s mojou HM. Keď vtom sa zrazu otvoria dvere od domu a v nich stojí nejaký chlap. HM stuhla, ja som sa naňho nechápavo pozerala a on sa vydal smerom ku nám. Pozerá sa na HM, ukazuje na mňa a pýta sa jej: „A to je kto?“ – „Lucy, naša nová au pair.“ Bez slova odišiel pozdraviť svoje deti. A ja si teraz hovorím: presne toto bol ten moment, kedy som si mala zbaliť veci a odísť do nového rematchu. Ja som však zostala…

Čo sa tu dialo nasledujúcich deväť mesiacov sa dočítate v ďalšom pokračovaní. Na to si však chvíľku budete musieť počkať, pretože o dva dni odchádzam na dovolenku a následne sa sťahujem ku novej HF do San Francisca!

Zatiaľ teda do ne-videnia!