Príbeh o tom, ako som sa jedného dňa stala au pair v Spojených štátoch… A najmä o tom, ako som to celé prežila (časť 1.)

Príbeh o tom, ako som sa jedného dňa stala au pair v Spojených štátoch… A najmä o tom, ako som to celé prežila (časť 1.)

Vítam Vás v mojom prvom článku na pokračovanie. Ako všetci dobre viete, už to bude pomaly rok čo som odišla za novým dobrodružstvom do USA. Niektorí z vás vedia aj o tom, čo sa tu deje. A tí, ktorí ani len netušia, prosím pohodlne sa usaďte, vezmite si do ruky pop corn (alebo čokoládu) a užívajte si čítanie. Napokon Vás len chcem uistiť, že všetko, o čom sa tu dočítate, je 100% pravda. Tak hor sa do čítania!

Všetko sa začalo v piatok 16.2.2018, kedy som sa rozišla s mojím vtedajším priateľom. Ako klasická žena som si myslela, že sa celý môj život skončil a že zomriem sama, pretože ma už nikdy nikto nebude chcieť a nebudem mať ani mačičky, pretože o tie sa treba starať a na to som príliš lenivá. V snahe nájsť nový zmysel života som jedného dňa cez slzy pozerala do počítača (moc som toho popravde nevidela) a premýšľala som čo ďalej… Položila som si otázku: „Čo si vždy v živote chcela robiť, ale nikdy si to neuskutočnila?“  Netrvalo dlho, kým som si uvedomila, že môj detský nesplnený sen je precestovať Ameriku. A tak som začala písať strýkovi Googlovi: „Ako sa dostať do USA.“ A zrazu som to našla – program Au Pair in America.

Ako tak spomínam na tento deň, kedy som sa len tak zrazu rozhodla, že idem do toho, jediné, čo ma na tom popravde lákalo, bola možnosť vycestovať do Spojených štátov na celý rok za relatívne malý peniaz. Tam sa už len treba starať o deti (čo na tom môže byť také náročné…) a žiť rok v cudzej rodine. Navyše, po skončení roku v rodine Vám začne tzv. travel month, teda mesiac na cestovanie krížom-krážom po USA! To znie dosť dobre, nie?

Začnime pekne po poriadku… 

Pred tým ako som vycestovala

Na to, aby ste sa mohli tohto programu zúčastniť, musíte mať maximálne 26 rokov a potrebujete počiatočný kapitál – pretože nič nie je zadarmo. Ja som vystihla obdobie, kedy agentúra COOL Agent udeľovala 50% zľavu, a tak som do tohto programu investovala približne 1000 EUR (agentúrne poplatky, poplatok na abmasáde a poplatok za zdravotné poistenie). Taktiež záleží, cez akú agentúru sem idete. Sú tu totiž rôzne au pair: niektoré pracujú iba 30 hodín týždenne, iné 45 hodín (ako napríklad ja), a podaktoré pracujú 60 hodín. Čo sa týka letenky, tú Vám platí rodina. Ale o tom neskôr.

Ďalším dôležitým faktorom na to, aby ste sa mohli zúčastniť tohto programu, sú Vaše skúsenosti s deťmi – teda koľko hodín ste robili pestúnku (rodinní príslušníci sa nepočítajú). Ja som si počas mojich takmer trojročných skúsenostiach trénovania detí odpracovala viac než dosť, do toho som však potrebovala reálne opatrovanie, a tak som sa rozhodla poprosiť susedu a kolegyňu, či by mi nenapísali referencie, že som sa starala o ich deti (ktoré som videla párkrát v živote). Wualá, zrazu som mala viacnásobne vyšší odpracovaný počet hodín s deťmi, ako odo mňa agentúra vyžadovala. Bingo!

V tomto momente je na čase spomenúť nekonečnú administratívu. Samozrejme záleží od toho, koľko máte času nazvyš. Niektoré dievčatá a chlapci (nie je ich veľa, ale predsa sú tu nejakí!) sú schopní vycestovať do dvoch mesiacov. Mne to tuším trvalo štyri mesiace. Počas týchto mesiacov som si vyplnila môj au pair profil, natočila o sebe reprezentačné video, vyplnila som množstvo papierov, absolvovala som množstvo online pohovorov, kým som si našla moju „ideálnu“ rodinu a zabudla som na to najdôležitejšie – prešla som osobnostným testom a anglickým pohovorom v agentúre (ja som to absolvovala v jeden večer, po celom dni v práci a tak unavená, že sa mi oči krížili… a dala som to!).  Ak v tomto počiatočnom bode totiž zlyháte, ostávate doma.

Cesta do NYC, prednáška o bezpečnom šoférovaní a prednášky o tom, ako byť dobrou au pair

Po dohode s mojou rodinou som dostala letenku do NYC na deň 9. septembra 2018.

Všetky au pair, ktoré sme v tento deň pricestovali, sme boli ubytované v hoteli Hilton (v Tarrytowne, cca 40 minút od centra NYC) a čakala nás trojdňová „orientácia“.

V tento deň som sa tiež stretla s ďalšími, približne desiatimi au pair, ktoré ich budúce hosťujúce rodiny (HF) zapísali na absolvovanie „školy šoférovania v USA“. Zabili sme tu celý deň, v podstate sme sa nič nové nenaučili a jediné, čo si odtiaľ pamätám, je inštruktorovo neustále poukazovanie na to, že ako jediná zo zúčastnených idem do Seattlu (čo mi evidentne závidel).

Deň 2: Od skorého rána, do približne 16ej hodiny popoludní sme mali prednášky o tom, ako zvládnuť nasledujúci rok, čo náš čaká, pani prednášajúca nám porozprávala rôzne neuveriteľné príbehy au pair (niektoré boli šťastné, iné priam odstrašujúce… a to som ešte ani len netušila, že môj príbeh bude tiež stáť za to ho vyrozprávať…) a okolo 16ej hodiny až do nasledujúceho rána sme mali fajront a mohli sme si robiť hocičo… A tak sme sa vybrali na otočku si pozrieť New York City! A aby som nezabudla – počas predchádzajúceho večera, noci a dnešného rána sem priletelo ďalších 80 dievčat! Viac o našom výlete si môžeš prečítať tu. Deň 3: Opäť prednášky, prednášky, prednášky. Niektoré viac zaujímavé, iné menej, všetci sme sa už však nevedeli dočkať konca. Jedným z highlightov dňa bolo jedno dievča, ktoré malo každý deň inú parochňu. Jej jedinečná osobnosť sa však nemenila, a preto sme ju vždy vedeli identifikovať.

Deň 4: Raňajky a odchod do našich nových hosťovských rodín. Vlakmi, autobusmi, pre niektoré dievčatá si prišli HF osobne, prípadne sme odišli na letisko…

Musím uznať, že koordinácia zo strany organizátorov bola vynikajúca!

Zaujímavosťou je, že najviac au pair sem prichádza z Nemecka a Brazílie. Zo Slovenska sme tam boli dve a stretla som aj dve Češky. Vo všeobecnosti je tu vždy okrem Nemiek a Brazílčaniek aj mnoho Španielok, Mexičaniek a Poliek. 

Tak to by bolo všetko na úvod! V pokračovaní sa dočítate ako sa mi darilo v Seattli, prečo som teraz kúsok od Bostonu a ako vyzeral môj klasický deň ako au pair!

Dovidenia nabudúce.