Portland, Maine (7.7.2019)

Portland, Maine (7.7.2019)

Portland s rozlohou 179km2 je najväčším mestom v štáte Maine. Populáciou 67 067 tu žije viac ako tretina celkového počtu obyvateľov celého štátu!

Portland sa nachádza približne 2,5 hodiny od Scituatu a jeho Old Port district sa pýši krásnou architektúrou z 19. storočia. A tak sme sa s Nikolou v jednu sobotu večer rozhodli, že si sem vybehneme na výlet.

Píše sa nedeľa 7.7., je 7 hodín ráno, ja otváram oči a čítam si správu od Nikoly, že sa chce vyspať a či nepresunieme odchod na 10tu hodinu. Hovorím si, že tak to určite nie a niečo s vyše hodinovým posunom a Starbucksom v ruke si to mierime na nekonečnú cestu po diaľnici do New Hampshiru a z neho do Mainu.

Na 100% som si istá, že jeden múdry človek raz povedal: prechod medzi štátmi to nie len tak. Samozrejme, že nie je. Buď máte tzv. E-ZPass, malú krabičku umiestnenú na prednom skle auta, ktorou elektronicky platíte clo medzi jednotlivými krajinami alebo to jednoducho zaplatíte hotovosťou. Moje auto žiadnu krabičku nemalo a samozrejme, že sme zabudli, že budeme platiť colné. A tak som sa omylom na prvej colnici zaradila do pruhu s E-ZPassom a jednoducho som cez prechod preletela. Poučená z chyby a vynervovaná z toho, že len čo opustím Massachusetts, dostanem určite nejakú pokutu, som poslušne na všetkých ostatných hraničných prechodoch zastavila. Až nám nakoniec došli všetky bankovky a drobáky a na poslednej colnici cestou domov som sa s malou dušičkou pýtala tety u okienka, či jej nemôžem zaplatiť kartou. Nemôžem. Teta si zobrala moju almužnu a nechala nás prejsť. A ja sa samej seba pýtam: prečo si tam nepostavia niekde ATM? Asi im na tých pár dolároch až tak moc nezáleží…

Nevadí, ideme ďalej! Na obed prichádzame do Portlandu a po úspešnom nájdení lacného parkovania (naozaj si mysleli, že zaplatíme $10 na hodinu??) sme sa vybrali na potulky týmto čarovným mestom. Naša kamarátka Natália tu zhodou okolností bola dva dni pred nami. Jej reakcia na Portland bola nasledovná: je to škaredé malé mesto a určite sa sem neoplatí ísť na dva dni. Naše dojmy boli úplne iné. Portland sme zhodnotili ako krásne malé prístavné mesto s nádhernými tehlovými domami. Prečo tu majú tehlovú architektúru? Pretože Portland počas osláv Dňa nezávislosti v roku 1866 vyhorel a museli ho nanovo vybudovať! Američania predsa vedia, ako sa treba riadne zabaviť!

Berieme zmrzlinu do ruky (spomínala som už, že neľúbim zmrzlinu?) a vydávame sa do The Arts district, kde hľadáme pouličné umenie. Nič nenachádzame. Ostávame jemne zmätené, že nikde nič nie je a dospeli sme k záveru, že možno nejaká mapa Portlandu by nebola na zahodenie. Vchádzame do Portland Museum of Art, kde sa pýtame na mapu. Nakoniec nám veľmi milá pani na predaji lístkov ukázala must-see miesta v Portande, dala nám tip na taliansku reštauráciu, kam sme sa išli navečerať a zlomila nás na prehliadku tohto múzea umenia. Nakoľko ani ja ani Nikola nie sme zrovna najväčšími fanúšikmi umenia, no na druhej strane sme slušne vychované, pani sme povedali, že máme pod 21 rokov a dostali sme vstup zadarmo (okej, len ja skončím v pekle, pretože som klamala o svojom veku). Po necelej hodine vychádzame z múzea, vysmiate od ucha k uchu, keď vtom Nikola zahlási: „Cítim sa ako kultúrny barbar.“ Ale múzeum bolo lepšie ako sme očakávali!

The Arts District máme za sebou, Old Port district sme viac-menej tiež prechodili, čo ideme robiť ďalej? Pochodili sme zopár obchodov so suvenírmi, avšak nič nás nejako neoslovilo. Ja som navyše zostala veľmi sklamaná z toho, že som nikde nenašla pekné pohľadnice, ktoré by som poslala mojej rodine a kamarátom (hlboko sa Vám ospravedlňujem!).

Ďalším programom dňa bol teda dvojhodinový výlet na lodi! Hneď po príchode do Portlandu sme si kúpili lístky na plavbu s výkladom okolo tunajších ostrovov a majákov a bola to nádhera. Navyše, ako bonus sme videli dokonca aj tulene!  

Na konci dňa sme sa už len stratili (áno, aj to sa v tomto malom meste dá), dali sme si domácu pizzu v Pizzeria Flatbread (pizza bola výborná, avšak logiku, kedy mi po 30ich minútach prišla SMS, že majú pre nás prichystaný stôl, ale zamlčali nám časť: budete sedieť s jednou rodinou a ich troma deťmi a matka si tu bude kojiť jedna radosť sme teda vôbec nepochopili…). Ale ich pizza bola naozaj výborná. Len ak sa sem niekedy vyberiete, vyslovene poproste personál, aby Vám dal stôl pre dvoch… Do sýta prejedené sme sa odgúľali do auta a vybrali sa na nekonečnú cestu domov.

Prečo nekonečnú? Pretože sme približne hodinu stáli v kolónach. Ale to nevadí. Lula dnes najazdila rekordných 530 km, s Nikolkou si spravila krásny deň a videli sme tulene. No čo viac si ešte môžete priať? Ja by som si priala už len kávu… A vy?       

Rozpočet (pre dve osoby):

Benzín: 22 EUR

Strava: 28 EUR

SPOLU: 50 EUR