Päť netradičných aktivít, ktorými rada vypĺňam svoj voľný čas

Päť netradičných aktivít, ktorými rada vypĺňam svoj voľný čas

Nedávno som dostala otázku, že čo robím rada vo voľnom čase. Po krátkom zamyslení som povedala, že rada cestujem, píšem blogy, robím gymnastiku, učím sa španielčinu a čítam knihy. Je to síce pravda, avšak potom som si uvedomila, že som povedala snáď najväčšie klišé aké som mohla. Nehovoriac o tom, že aktuálne najčastejšie cestujem akurát tak MHD-čkou a výťahom. Možno by som mohla napísať blog Deň v bratislavskej mestskej hromadnej doprave. Alebo o tom, Aké je to viesť sa v noci vo výťahu s vypálenou žiarovkou. Naozaj zaujímavý pocit. A tak som sa zamyslela znova: ako rada využívam svoj voľný čas, keď som doma, mám odcvičené a všetky španielske pesničky od Shakiry zaspievané?

1. Jem čokoládu. Vždy a všade.   

Napríklad minule som prišla do školského bufetu. Prezrela som si všetky sladkosti, ktoré ponúkali a nahlas som skonštatovala, že sa neviem rozhodnúť, či chcem keksík Milu alebo rovno čokoládu Milku. Nakoniec som si kúpila Milku, pretože ako povedala pani bufetárka (a ja sa s jej výrokom stotožňujem): „Jedna Mila by Vám bola aj tak málo.“ Inak, podobne to mám s vínom. Tiež sa nikdy neviem rozhodnúť, či chcem len pohár alebo rovno fľašu. 

2. Vyrábam cesto

V prvom rade by som o sebe chcela povedať, že som človek, ktorý neznáša varenie. V Amerike som z toho mala rovnakú hrôzu, ako na Slovensku zo šoférovania. Po roku a pol som sa naučila pripraviť cestoviny s kečupom a po piatich mesiacoch doma som vytvorila dokonalú praženicu. Poďme však naspäť k pečeniu. Je mi jedno, či pečiem koláče alebo domáci chlieb, jedno ma na procese pečenia baví najviac: vyrábať cesto. Nezáleží na tom, či ide o palacinkové, piškótové, lístkové alebo moje najobľúbenejšie, kysnuté cesto (s ním sa človek najviac „vyhrá“). Podľa mňa je tento výrobný proces rovnako nevysvetliteľným druhom šťastia a naplnenia ako keď sa Vaše deti hodiny hrajú s pieskom a vodou. Tiež ich od toho nemožno odtrhnúť. A uvidíte sami, že z nich určite budú vynikajúci cukrári! Jediné, čo ma ale na vyrábaní cesta vrcholne nebaví, je upratovanie toho bordelu po múke, ktorá sa nachádza doslova všade: v mojich vlasoch, na teplákoch, po celom stole a na zemi. A ešte aj drez sa od nej upchá…

3. Posielam pohľadnice

Čo si kúpi bežný človek v obchode so suvenírmi? Kľúčenku? Magnetu? Tričko? Raz som stretla dievča, ktoré si v každom americkom štáte kupovalo mikinu. Ktovie, čo raz bude robiť s 50mi mikinami… Poďme si však trochu zaspomínať do Vášho detstva. Alebo aspoň teda do toho môjho.

Koľkí z Vás sa pamätáte na ten pocit, keď ste ako dieťa išli do školy v prírode alebo do detského tábora a tam ste v rámci pošty dostali pohľadnicu raz od Vašej mamy, potom od babičky, druhej babičky, tety, uja, psa a korytnačky? Neviem ako Vy, ale ja si pamätám, že zakaždým som dostala minimálne päť rôznych pohľadníc. Nadšene som si ich roky rokúce zbierala a potom som ich jedného dňa… vyhodila do koša. Spolu ich bolo minimálne 70 (milovala som detské tábory). Veľmi ma však mrzí, že Generácia Z pravdepodobne absolútne netuší, o čom píšem. A vlastne, mám pocit, že posielanie pohľadníc už dávno vyšlo z módy. A od toho som tu ja. Lula, ktorá z každého miesta, ktoré navštívi pošle pohľadnicu mame, babičke, druhej babičke, jednej-druhej-tretej kamarátke, susede, bývalým kolegom z práce a kamarátom po celom svete. Väčšinou vezmem desať pohľadníc z čoho deväť putuje rodine a kamarátom a jedna ide ku mne do denníka. Milujem pohľadnice! Akurát by ste neverili, aké utrpenie je zohnať poštové známky… 

4. Umývam okná

V rámci domácich prác najradšej umývam okná. A nie je to tým, že sa to robí iba dvakrát do roka. Teda, možno aj na tom niečo bude… Alebo žeby som sa rada vykláňala zo siedmeho poschodia dúfajúc, že nikto mi nevtrhne do izby, aby som z neho rovno aj nevyletela? Neviem, skôr ide o istý druh psychického uspokojenia, keď sa pozerám von cez čerstvo umyté a krásne vyleštené okná. Vyslovene si to celý deň vychutnávam. A poviem Vám, že neexistuje pre mňa väčšia mentálna frustrácia, ak na druhý deň začne pršať…

5. Prechádzam sa večer po supermarkete

A je úplne jedno, či je to TESCO, Kaufland, Whole Foods alebo Walmart. Večer v supermarkete znamená pre mňa dve veci: v obchode nebude takmer ani duše a nájdem tam akcie na ovocie, zeleninu a pečivo. Čo viac si človek môže priať. V pokoji sa prejsť po obchode, popozerať sa, čo je v ponuke a vyhnúť sa nekonečným radom pri pokladniach. A najviac ma baví chodiť do neznámych supermarketov, napríklad v zahraničí v čínskej štvrti a nakúpiť si random potraviny. Okrem toho ma baví aj chodiť do náhodných reštaurácií a ochutnávať úplne neznáme tradičné jedlá rôznych kultúr. Teda, pokiaľ mi neprinesú na tanier pečeného psa či vyprážané šváby…

—–

Dnes to bol pre Vás taký malý ponor do mojej mysle. Mysle, kde sa najväčším problémom dňa stáva šmuha na okne, či dilema, ktorú pohľadnicu poslať babičke a ktorú susede. Mimochodom, už som vyriešila otázku Mila alebo Milka – odpoveďou je predsa víno!     

Lula