Navštívili sme mesto čarodejníc – Salem

Navštívili sme mesto čarodejníc – Salem

Píše sa nedeľa, 11.8. a s Natáliou sme si vymysleli, že sa pôjdeme pozrieť do mesta čarodejníc – Salemu. O tomto výlete som rozprávala mojím kamarátom a známym a všetci sa zhodli na jednom: určite sa oplatí sem ísť počas Halloweenu, inak je tam nuda. A vlastne mali pravdu… Začnime však pekne poporiadku. Pokiaľ ste niekedy boli uchvátení čarodejnicami, určite ste už počuli o tých zo Salemu. Ak ste o nich ešte nepočuli, predstavujem Vám hádam najslávnejšie čarodejnice sveta!

Písal sa rok 1692. Len 9-ročná Betty, dcéra reverenda Samuela Parrisa a jej 11-ročná sesternica Abigail Williams si pravdepodobne z dlhej chvíle začali sťažovať na silné kŕče a bolesti, vydávali čudné zvuky a v záchvatoch hádzali vecami okolo seba. Reverendovi sa to samozrejme nepáčilo, a tak ich zobral k doktorovi. Jeho diagnóza bola jasná: dievčatá nie sú choré, ale posadnuté. A práve v tento deň sa začali slávne čarodejnícke procesy v Saleme. Obvinenými z prekliatia sa stali tri ženy, ktoré dievčatá označili za bosorky: Parrisova otrokyňa Tituba, žobráčka Sarah Good a vdova Sarah Osborne. Napriek tomu, že jediná, ktorá sa z obvinených priznala, bola Tituba, všetky tri ženy boli 2. februára poslané do väznice. Tituba sa počas mučenia nielen priznala, ale poskytla aj mená ďalších miestnych čarodejníc. A tak sa strhla lavína, kedy sa ľudia zrazu začali obviňovať hlava-nehlava a počas štyroch mesiacov bolo z bosoráctva obvinených až šesťdesiat osôb. Koncom mája podľahla zlým podmienkam vo väzení Sarah Good a 10. júna bola popravená obesením prvá „čarodejnica“ – vyzývavá Bridget Bishop. O päť dní neskôr, minister Cotton Mather napísal list do Salemu, v ktorom žiadal, aby mesto prestalo stíhať čarodejnice na základe snov, vidín a halucinácií. Obyvatelia Salemu to však odignorovali a celý hon na čarodejnice dočasne zastavil až guvernér Phipps 29. októbra (údajne sa to stalo po tom, čo bola obvinená aj jeho manželka Mary), avšak na jar 1693 pokračovali. Stíhanie sa skončilo v marci 1693, kedy prepustili všetkých obvinených, avšak škoda už bola napáchaná: na šibenici umrelo 18 ľudí, jedného 80-ročného starca umučili a tri osoby zomreli vo väzení. A to „najlepšie“ prichádza nakoniec: približne až 300 z 2000 ľudí, čo v tom čase v Saleme žilo, čakalo na rozsudok alebo čelilo obžalobe.

Históriu už máme za sebou, poďme sa pozrieť na súčasný Salem. V súčasnosti tu žije okolo 41 000 obyvateľov a čarodejnícku históriu tu cítiť na každom rohu… centra Salemu. Moja priateľská rada znie: určite sem choďte skôr ako o 17ej hodine. Kým sa nám s Natáliou podarilo vymotať sa v tento krásny nedeľný deň zo Scituatu, prebrodiť sa kolónami do Bostonu a pricestovať do Salemu, bolo skoro 17 hodín. A o 17ej sa tu zatvárajú múzeá. Po našej self-prehliadke mesta by som to zhodnotila nasledovne: priemerný človek tu strávi deň (pozrie si Peabody Essex Museum, Salem Witch Museum a absolvuje jednu z desiatok čarodejníckych walking tour). My sme si mesto a jeho zaujímavosti, ktoré ponúka prešli za hodinu a pol. Mesto je naozaj krásne, múzeá sú iste zaujímavé, a ak idete okolo a máte aspoň hodinku k dobru, určite sa zastavte. Nehovoriac o tom, že parkovať tu môžete v nedeľu zadarmo! Centrum Salemu je plné obchodov so suvenírmi, na každom rohu nájdete veštice a ich čítania z Vašej ruky alebo aury a určite si nezabudnite kúpiť náhrdelník s pentagramom, prípadne zväzok byliniek, ktoré doma zapálite a vydymením si očistíte dom od všetkého zlého… Amen. Súčasný Salem je jednoducho jedným veľkým marketingovým magnetom vybudovaným na základe príbehu dvoch malých dievčat, ktoré sa z nudy hrali na posadnuté (vedci tiež hovoria o možnej otrave námeľom z obilia, ktorý má halucinogénne účinky). Zážitok z úplne iného súdka by sme určite mali, kebyže sa sem vyberieme počas Halloweenu. Ja som však vtedy bola v Seattli a Natália v New Jersey. Zhodnotenie autentickosti: ak sa niekde koncentrujú čarodejnice a duchovia, v Saleme to určite nebude. Tam sú už len obchodníci…

Keď už ale budete v Saleme, určite sa zastavte v Salem Witch Museum. Keď sme tam s Natáliou prišli, akurát zatvárali. Pozeráme na cenník a tam sa píše vstupné pre dospelú osobu: tri doláre. Z tejto sumy nám obom spadla sánka a kebyže je toto múzeum – síce len jedna miestnosť plná exponátov – ešte aspoň pol hodinu otvorené, určite tam ideme. Pán, ktorý múzeum zatváral, sa na nás pozrel a ukazujúc na veľkú drevenú truhlu nám hovorí: „Ak nájdete v Amerike lacnejšie múzeum, zjem túto truhlu!“ Tie tri doláre naozaj nikoho nezabijú…

Ďalšie múzeum, ktoré síce nezapadá do konceptu Salemu, ale určite stojí za to (už len zvonka vyzerá lákavo), je Peabody Essex Museum. Otvorené opäť len do 17ej. Toto múzeum umenia patrí medzi 20 najväčších múzeí umenia v USA a nájdete tu vyše 1,8 milióna amerických, ázijských a námorníckych diel vrátane originálu čínskeho 200 rokov starého domu. Len pre info, keby ste váhali. Vráťme sa však do konceptu mesta čarodejníc.

Ďalším turistickým lákadlom je takzvaný The Witch House. Tento dom je ako jediný v celom Saleme z čias honu na čarodejnice. Na naše veľké sklamanie Vám však musím oznámiť, že tu nežili žiadne bosorky, ale sudca Jonathan Corwin, ktorý poslal na popravu 18 nevinných ľudí. Tento dom bol zrekonštruovaný presne tak, aby prezentoval architektúru Nového Anglicka z čias 17. storočia. Inak, vedeli ste, že historický Salem, v ktorom prebiehali čarodejnícke procesy pozostával zo Salem Town a Salem Village – teda dnešný Salem a Danvers?

Danvers (Salem Village) bol dôležitým mestom, pretože práve tu sa vykonávali popravy. A o takmer dve storočia neskôr, v roku 1878, sa tu vybudovala Danvers State Hospital. Taktiež prezývaná aj „Hell House on the Hill“ alebo „Birthplace of the Lobotomy“. Správne, s vyše 40mi budovami, kapacitou okolo 450 pacientov (reálne ich tu miestami bolo vyše 2000!), sa tu liečili mentálne chorí pacienti. No, liečili je silné slovo. Viac výstižným by bolo ich nazvať pokusnými králikmi. Nemocnica bola z finančných dôvodov zatvorená v roku 1992 a v roku 2005 bol tento komplex budov odkúpený developerom, ktorý časť z nemocnice zbúral a zvyšnú časť prerobil v komplex apartmánov Avalon Danvers Apartments. Po veľkom požiari v roku 2007, kedy časť apartmánov vyhorela, sa komplex premenoval na Bradlee Danvers a v súčasnosti si na tomto mieste môžete rezervovať krásnu luxusnú izbu aj Vy! Odbočme však ešte na chvíľu do histórie, pretože za zaujímavosť tiež stojí spomenúť, že spisovateľ H.P. Lovecraft tu našiel inšpiráciu pre jeho dielo Arkham Sanitarium. Ak Vám je tento názov povedomý, ale o Lovecrafotvi ste nepočuli, bude to preto, že ste hrali hru inšpirovanú týmto miestom –  Batman: Arkham Asylum. Tiež sa tu natáčal horor Session 9… Nakoniec už len treba navštíviť dva cintoríny, ktoré sa nachádzajú neďaleko tejto bývalej nemocnice, kde je pochovaných vyše 770 pacientov, ktorí sa už nikdy nevyliečili… A prečo píšem o tejto hrôzostrašnej nemocnici v článku o čarodejniciach? Pretože ak sa znova vrátime v čase zistíme, že táto nemocnica bola úmyselne vybudovaná na mieste, kde mal svoje gazdovstvo John Harthorne, jeden z najobávanejších sudcov počas salemských procesov. Dobré, nie?

A keď už som spomínala cintoríny, v Saleme sa nachádzajú hneď tri:

– Howard Street Cemetery (kde je pochovaný Giles Corey, ktorý umrel počas mučenia)      

– Broad Street Cemetery (Pamätáte si Jonathana Corwina z The Witch House? Tak ten je tu pochovaný spolu so svojím bratom Georgom)           

– Charter Street Cemetery (Kde odpočíva okrem členov súdnej rady vrátane Johna Harthonea aj spisovateľ Nathaniel Hawthorne). Mimochodom, Nathaniel Hawthorne sa narodil v Saleme, v dome, ktorý tu nájdete dodnes! A keď už sme pri tých domoch, hovorí Vám niečo meno John Turner? Nie, vo filme Piráti z Karibiku to bol Will Turner… Čo však majú títo dvaja muži spoločné je, že obaja boli kapitáni. John Turner bol slávny americký kapitán, pre ktorého tu v roku 1668 postavili rezidenciu, ktorá stojí dodnes – The House of the Seven Gables. Je to naozaj krásna stavba!

Poslednou zaujímavosťou, ktorú Salem ponúka, je Punto Urban Art Museum. Ide o pouličné umenie, kde nájdete až 85 nástenných malieb od štyridsiatich renomovaných svetových umelcov. Navyše táto štvrť vyzerá trochu opustene a zanedbane, čo dodáva umeniu zaujímavú atmosféru (a chcela som tým vlastne povedať, nechoďte sem sami!).

A to bol náš výlet do Salemu! Danvers sme bohužiaľ nestihli a kebyže sa o týždeň nesťahujem do San Francisca, určite by som sa tam vybrala. A vlastne keď sa tak nad tým zamýšľam… ak chcem vidieť miesto, kde sa zo starej nemocnice vybudoval komplex s luxusnými apartmánmi, stačí mi vybehnúť si doma na Bezručovu… Na to si však ešte nejaký ten rok budem musieť počkať.

Prajem peknú stredu!