Lulina myseľ: Bratislava – Pressburg – Pozsony. Tri názvy, jedno mesto

Lulina myseľ: Bratislava - Pressburg - Pozsony. Tri názvy, jedno mesto

Nedávno som si čítala blog od dvoch sestier, ktoré boli na výlete v Bratislave. Tento blog je zaujímavý najmä tým, že nám kompletne zmenili históriu Slovenska. Až mi srdce zaplakalo… Každopádne je to taktiež jeden z mála blogov, v ktorom niekto vôbec píše o výlete do Bratislavy, a preto som sa rozhodla napísať blog, v ktorom sa dozviete zaujímavosti, legendy a príbehy z minulosti nášho krásneho mesta. Mimochodom, ak si chcete prečítať zaujímavý blog o našom krásnom hlavnom meste, odporúčam vám kamarátkin blog andreastravelsandmore.

Miesta, ktoré ponúkajú najkrajšie výhľady

V centre Bratislavy nájdete moju obľúbenú vyhliadku zo Starej radnice a z Michalskej brány. Obe veže sú súčasťou múzea a v Starej radnici je občas verejnosti sprístupnená expozícia s mučiarňou, ktorá tu v stredoveku bola. Vrelo odporúčam.

Ďalšie krásne výhľady ponúka Bratislavský hrad, hrad Devín, vyhliadka UFO a pamätník Slavín. Čo sa týka Bratislavského hradu, v roku 1811 tam vypukol požiar. V dôsledku tohto požiara následne vyhorela jedna z veží (nepoviem vám ktorá, tipnite si). Poviem vám ale ako. Hrad bol v tomto období ubytovňou pre vojakov a tí z nedbanlivosti založili požiar. Verzií, ako sa to presne stalo je viac, mne sa však vždy najviac páčila táto: boli tam talianski vojaci, korí si varili jedlo. A čo majú radi Taliani? Víno. Čiže, varili si jedlo, do toho si otvorili fľašu (dve, tri…) vína, na jedlo úplne zabudli a vualá, vznikol požiar. Ďalšia haluz bola, že náš krásny hrad bol kompletne zrekonštruovaný až po 200 rokoch, v roku 2011.

Keď už sme pri tých srandách, vyhliadka UFO sa nachádza na moste, ktorý má hneď niekoľko názvov. Oficiálne sa volá Most SNP, ale voláme ho aj UFO, či Nový most. Tento úchvatný most bol postavený počas socializmu a jeho výstavbou bola zničená bratislavská židovská štvrť vrátane synagógy. Keď už ale píšem o tých mostoch, nesmiem zabudnúť na náš legendárny Starý most, cez ktorý sme po festivaloch na petržalskom nábreží Dunaja prechádzali do centra Bratislavy na vlastné nebezpečenstvo. Bol spráchnivelý, miestami tam chýbali dosky a celý sa triasol, teda najmä vtedy, keď cez neho prechádzali masy ľudí. Dnes tam stojí už nový Starý most, čiže adrenalín pri prechádzke cezeň už nezažijete. Výhľad je tam ale pekný.

Zopár zaujímavostí a legiend

Centrum Bratislavy je spojený niekoľkými mostami s mestskou časťou Petržalka. Viete, čím je zaujímavá? Ide o najväčšie sídlisko v strednej Európe a Sad Janka Kráľa je najstarší verejný park strednej Európy. A keď už píšem o tej Európe, v centre Bratislavy pod Michalskou bránou sa nachádza najužší dom východnej Európy: je široký 130cm.
V minulosti bola Bratislava ohraničená hradbami a do mesta ste sa vedeli dostať len cez štyri brány. V súčasnosti tu nájdete už iba jednu, Michalskú bránu. Tá sa skladá z väčšieho a menšieho oblúka. Hneď vám aj poviem prečo. Za touto bránou žil kat – ešte aj dnes tam nájdete podnik U Kata. Kat ako vykonávateľ popráv bol považovaný za nečistú osobu, a tento menší oblúk bol vyhradený práve preňho. Trochu diskriminačné, nie? Táto brána bola hranicou mesta a čo sa dialo v stredoveku na hraniciach? Upaľovali sa tu bosorky.
Prvá bratislavská bosorka sa volala Agatha Toth Borlobaschin. A tu je rovno aj story, prečo ju vlastne upálili. Legenda hovorí, že Agatha mala kamarátku Barbaru a obe sa zamilovali do rovnakého chlapa. Chlap si vybral Agathu a Barbara na ňu žiarlila. Typická žena. Samozrejme si vymyslela a všade roztrúbila, že Agatha je čarodejnica, lieta na metle, komunikuje s diablom a že jednej žabe zašila oči preto, aby oslepila istú pani. Agatha bola mučená, ku všetkému sa priznala a nakoniec ju upálili. A zaujíma vás, čo sa stalo s Barbarou? Barbara bola počas upaľovania svojej kamarátky v Michalskej veži a smutne sledovala, ako ju umiera. Vo tejto veži sa údajne objavuje každý deň o polnoci a smutne sa pozerá na miesto, kde zomrela jej kamarátka.
Prejdime ale na veselšiu nôtu. Uprostred Hlavného námestia nájdete Rolandovu fontánu. Rytier Roland bol známy tým, že po večeroch vyhrával na svojom lesnom rohu, čím uspával deti. Vždy keď bol v Bratislave, prišiel na toto námestie a vyhrával deťom na dobrú noc. Nanešťastie jedného dňa zomrel a deti nevedeli zaspať, pretože nikto im neprišiel zahrať. A tak sa ich rodičia rozhodli, že postavia Rolandovu sochu, aby ho deti mohli na dobrú noc aspoň vidieť.
Všetci určite poznáte hotel Carlton. A vedeli ste, že v minulosti práve v bratislavskom Carltone prespal napríklad Thomas Alva Edison, Alfred Nobel, Theodor Roosevelt, či Jules Verne? Na počesť Julesa Verna nájdete oproti hotelu aj kaviareň pomenovanú po ňom, Verne. Vráťme sa ale na sekundu ešte k samotnému hotelu. V istom čase bol jeho majiteľ architekt Henry Pruger. Zaujímavé na tomto pánovi je to, že bol dizajnérom dvoch izieb na lodi Titanic. A prečo som sa zrazu od hotela dostala na Titanic? Pretože každý, kto príde na Slovensko, by mal ochutnať lokálne vína. V čase, keď Titanic vyplával, bolo vinárstvo Jakuba Palugyaya v bratislavskej Rači po Francúzsku jediným miestom vo svete, kde sa šumivé víno vyrábalo metódou chapenoise (takzvaná „tradičná metóda“). Bolo veľmi slávne a dostalo sa až na vínny list Titanicu. To už je celkom cool, nie?
Viete, čo už ale nebolo cool? Napoleonove 40. narodeniny. Síce ich oslavoval s dvojmesačným predstihom, ale poriadne. Long story short: bombardoval Bratislavu a dodnes máme jednu z jeho delostreleckých gulí v budove starej radnice. Osobne sa čudujem, že to tá budova vôbec ustála.

Traja bratislavskí páni

V historickom centre by ste ešte pred pár rokmi našli sochy troch pánov: SchönerNáci, Čumil a Paparazzi. Paparazziho tu dnes už nenájdete, nakoľko ho pred pár rokmi premiestnili na vyhliadku UFO. Poďme si ku nim niečo povedať.

Schöner Náci bol syn obuvníka, ktorý sa rád prechádzal ulicami Bratislavy. Bol síce chudobný, avšak vždy bol pekne oblečený, ženy zvykol obdarovať kyticami a vždy sa krásne uklonil, pričom na znak úcty si vždy zložil svoj povestný klobúk. Preto je aj jeho socha znázornená s povestným klobúkom, pod ktorým sa turisti radi fotografujú.
Čumil je socha chlapa v kanáli. Mimochodom, je to jediná socha vyčnievajúca z kanála v celej Európe a jehovýznam je… žiaden? Presne, žiaden. Socha tam bola postavená len tak z recesie (my sa smejeme, že vystihuje Slovákov počas pracovnej doby – len sedia a čakajú, kým im padne), ale v skutočnosti naozaj nemá žiadny význam. Najväčšia sranda je, že turisti si ho obľúbili a stal sa najviac fotografovaným miestom v Bratislave. Hneď veľa neho si môžete všimnúť dopravnú tabuľu „Man at work“. Viete, z akého dôvodu sme ju tam museli dať? Občas týmito ulicami jazdia autá a občas Čumila tak trochu prehliadnu a… Veď viete čo. Každopádne, niekto vymyslel, že ak sa dotknete jeho čiapky, prinesie vám to šťastie. Preto je taká vyleštená.

Socha Paparazziho sa nachádzala na rohu Radničnej a Laurinskej ulici, pri rovnomennej kaviani Paparazii. Keď sa však kaviareň zatvorila, majiteľ sochy ju nechal premiestniť do reštaurácie UFO.

To najdôležitejšie na záver: slovenská kuchyňa

Tradičným slovenským jedlom sú bryndzové halušky. Pije sa k nim ideálne žinčica a keď si uvedomíte, že je to priveľká kombinácia pre váš žalúdok, odporúčam to zapiť panákom slovesnkej pálenky, ideálne slivovice. Samozrejme, polovica Slovákov sa slivovice už toľko prepila, že si ku nej nemôže ani len čuchnúť. Preto na Slovensku pálime všetko možné ovocie, nielen slivku: jablká, marhule, broskyne, čerešne, hrušky, čučoriedy… A potom je tu veľmi slávne slovenské kombo: pivo s borovičkou. Ešte čo sa týka alkoholu, počas návštevy Slovenska by ste určite mali ochutnať naše lokálne vína a odporúčam vyskúšať aj naše čučoriedkové víno či na jeseň burčiak. Keď sme už pri tom víne, poviem vám ešte jeden historický fakt. Bratislava v ćase Rakúsko-Uhorska bola korunovačným sídlom. Bolo tu korunovaných 10 kráľov a jedna kráľovná a počas týchto slávností vo všetkých bratislavských fontánach tieklo namiesto vody víno.

Čo sa týka nealkoholických nápojov, určite vyskúšajte slovenskú verziu Coca Coly, Kofolu alebo ochutený hroznový nápoj Vineu. Na Slovensku sú tieto dva nápoje veľmi populárne.

Záverom si už len dovolím citovať spisovateľa Hansa Christiana Andersena, ktorý tiež navštívil Bratislavu. Povedal: „vaše mesto je ako rozprávka.“ Taký milý pán. Tak sme mu postavili sochu. Nájdete ju neďaleko kaviarne Verne.

S láskou,