Keď štyri Češky a jedna Slovenka idú na road trip (20.12.-27.12.2019)

Keď štyri Češky a jedna Slovenka idú na road trip (20.12.-27.12.2019)

Príbeh piatich dievčat sa začal vtedy, keď som dostala dva týždne dovolenky počas vianočných sviatkov. Natešene som si otvorila vyhľadávač leteniek, avšak moje nadšenie bolo veľmi rýchlo v háji. Kdekoľvek som chcela ísť, ceny letov boli minimálne raz tak drahé ako zvyčajne. A tak jedného dňa, keď som sa rozhodla, že si vybehnem aspoň do LA, natrafila som na Veroniku, ktorá žije v Seattli, ale mala voľno v rovnaké dátumy. Následne Veronika naverbovala svoju kamarátku Andreu, ktorá žije neďaleko mňa a netrvalo dlho, kým sa nám ozvala ďalšia účastníčka zájazdu – Žaneta zo Washingtonu DC. A napokon sme dostali pozvánku od Míši bývajúcej v LA prísť ku nej a spraviť si pekný Štedrý deň. Na začiatok to celkom ujde, nie?

Deň 1: 20.12.2019

Dnes sa vlastne nič také prevratné nestalo. Okolo obeda pristála Veronika na San Franciskom letisku, kde som ju vyzdvihla a o 10 hodín neskôr sme sa ocitli v Las Vegas. Došli sme tam v ideálnom čase na party, avšak ja som bola totálne mŕtva zo šoférovania a Veronikine telo bolo mŕtve z chrípkovej vakcíny, ktorú pár dní vzad absolvovala. Ono tu v Amerike hádam každý sa chodí očkovať proti chrípke. To je už vec Američanov, ale podaktoré rodiny doslova nútia svoje au pair, aby sa išli aj ony zaočkovať – napríklad Veroniku. A tá po zaočkovaní samozrejme dostala nejaký typ pseudochrípky. Tak parádny začiatok nášho výletu. Ubytované sme boli na couchsurfingu u istého Natea. Nate bol pohoďák, mal úžasného psa Zeusa a nakoľko jeho gauč bol vhodný tak pre dve osoby a ku nám sa mala zajtra pridať Žaneta, dal nás do svojej izby. Izba bola pekná, posteľ pohodlná a mali sme doslova priamy prechod z izby do kúpeľne. Prečo píšem doslova priamy? Pretože mu tam chýbali dvere od kúpeľne, a tak sme si mohli mávať zo záchodu na posteľ. Nie. Inovatívna Veronika prišla s nápadom zavesiť na tyč na posilňovanie (kvôli ktorej tu pán domáci nemal dvere) plachtu. Toaletnému súkromiu to veru moc nepridalo, a tak sme sa chcene-nechcene kompletne spoznali už počas prvého dňa.

Deň 2: 21.12.2019

Ráno som zistila, že Veronika rada vyspáva. Mne sa teda spať vôbec nedalo a celé doobedie som preklábosila s pánom domácim. Ten sa ma snažil nahovoriť nech začnem vlogovať. Tak to naozaj nehrozí… Keď sme sa konečne vykopali z domu, išli sme sa pozrieť na ten slávny Strip (AKA Las Vegas Blvd). Začali sme pri známej tabuli Welcome to Las Vegas. Určite ste to už niekde videli. Nech už naše predstavy o tejto tabuli boli akékoľvek, určite sme nečakali tabuľu na ostrovčeku medzi dvoma cestami. Stálo tu asi 50 ľudí a jeden „tabuľový fotograf“, ktorý im robil fotky. Vraj tu ľudia čakajú aj tri hodiny. Tak kvôli jednej fotke sa nám naozaj tri hodiny čakať nechcelo, a tak sme sa odfotili nie spred tabule, ale zboku. Fotka vyzerá stále dobre a my sme sa mohli pohnúť ďalej…

Aké zaujímavosti nájdete na Stripe? Napodobeniny antického Grécka a Ríma, New York City, Paríža, Benátok, Bellagia a mnoho kasín. Tie sú doslova všade. My sme to tu pobehali a pofotili sa behom pár hodín. Behom pár hodín som vyliezla na sochu faraóna, gemblila v kasíne, konečne uvidela Eiffelovku a Víťazný oblúk, opäť sa ocitla na Brooklyn Bridge, Veronika takmer spadla do fontány k bohovi Zeusovi, dostali sme kontakt na promotéra, ktorý nám vybavil vstup do klubu, nakúpili sme suveníry, videli plameniaky, pokochali sa benátskymi gondolami vo Venetiane a videli krásnu Bellagio Fountain Show. Kamarátka mi pred odchodom hovorila, že na to, aby som videla Vegas, mi stačí jeden deň. Musím uznať, že mala pravdu. Ale…! To najlepšie sa začína večer. Teda, pokiaľ ste plnoletí, teda máte minimálne 21 rokov. Neplnoletí môžu akurát tak ostať na izbe, nám však o 23ej priletela Žanetka a vydali sme sa na Pařbu ve Vegas (Vo trojici po opici).

Ešte taká malá pikoška na záver dňa. Pán domáci mal klasickú manželskú posteľ. Keď sme tu spali len s Veronikou, tak nebol problém sa sem vmestiť, ale keď prišla Žanetka, museli sme to vymyslieť inak – a tak sme ležali nie po dĺžke postele, ale po jej šírke. Veronika na jednom kraji držala jeden koniec plachty (periny), ja na opačnej strane postele som držala druhý koniec plachty a Žanetka medzi nami sa cítila, akoby kempovala pod stanom.  

Deň 3: 22.12.2019: Deň, kedy sme sa počas piatich hodín ocitli v troch rôznych štátoch

Keď ste vo Vegas a chcete ísť na jednodenný výlet, máte na výber ísť smerom na východ alebo na západ. Ak sa vyberiete na východ, môžete pobehať Valley of Fire (Nevada Scenic Byway), Hoover Dam, Lake Mead, Colorado River a Black Canyon. Smerom na západ je zas Red Rock Canyon (ten sa nachádzal 10 minút od nás a predsa sme tam nestihli ísť) a Death Valley (Artist´s Drive, Badwater Basin, Zabriskie Point, Dante´s View a Mosaic Canyon). Alebo si spravte jednodenný výlet na Grand Canyon. My sme sa vydali na východ a následne na západ. Neviem, prečo sme rovno nešli aj na ten Grand Canyon, pretože už len tento nápad bol dosť… nedomyslený.

Naša prvá zastávka bola na Lake Mead. Pekné jazero, ja som zrazu videla kopec. Hovorím, poďme tam, bude to len desať minút a môžeme si stade spraviť pekné fotky. Nejakým zázrakom som aj Veroniku aj Žanetku ukecala na tento „úžasný“ nápad, na kopec sme sa vyštverali, porobili sme si portréty a následne sme zhodnotili, že taký portrét sme si mohli spraviť vlastne kdekoľvek, pretože tá krajina tam aj tak nie je vidno a práve sme zabili dve hodiny. Pretože výstup samozrejme netrval mojich optimistických desať minút… Viete čo mi na to povedala Veronika? “Já jsem to říkala!”

Z Lake Mead to bol len kúsok na Hoover Dam. Hoover Dam je betónová priehrada na Colorado River, ktorá sa nachádza na hranici štátov Nevada a Arizona. Po priehrade sa môžete prejsť, a tak sa behom chvíle ocitnete zrazu v inom štáte, kde navyše cestujete v čase – pretože v Arizone je o hodinu viac. Inak z môjho pohľadu je to priehrada ako iná… Akurát zaparkovať je tu umenie, a tak som si na drzovku vyhodila smerovky a odstavila som auto pri ceste. Teraz tak nad tým premýšľam, že týmto by som sa asi chváliť nemala. Každopádne, Slnko stále svietilo a my sme sa rozhodli ísť pozrieť ešte najnižší bod v USA – Badwater Basin v Death Valley. Nápad to nebol zlý, ale trochu nedomyslený. Prečo? Pretože kým sme sa tam dostali, bola hlboká tma. Všetky autá, ktoré sme cestou tam stretli, odchádzali a my sme boli jediné auto, ktoré počas západu Slnka prichádzalo. Môj optimistický súboj ja vs. čas, kedy ostávalo 10 minút do západu Slnka, ale hodina cesty do Badwater Basin, som samozrejme prehrala a na najnižšie miesto v USA sme prišli za úplnej tmy. Nakoľko sme nič nevideli, odstavila som auto uprostred cesty, vyhodila smerovky a išli sme sa pofotiť. Keď v tom Veronika zahlásila: „Baby, my sme zas v Kalifornii!“ Všetky sme sa pozreli do máp a zistili sme, že sme dnes prešli tri štáty – vyrazili sme z Nevady, nazreli sme do Arizony a zakempovali sme v Kalifornii. A potom zrazu za nami zastavilo auto a dlhú dobu nikto z neho nevystupoval… Až sa z neho nakoniec vynoril lokálny ranger. Pýtal sa ma, či sme v poriadku a nepotrebujeme pomôcť.

Ja som využila tejto otázky a po chvíli som sa ho opýtala: „Viete mi povedať, ako to tu vlastne vyzerá?“

Ranger: „No… tam je hora, hentam je hora…“

Tak ja som sa naňho pozrela ako na idiota a pokračovala som: „Ďakujem. Inak, viete, že vyzeráte ako môj bývalý?“ No, to som mu asi naozaj zalichotila, pretože v okamihu sčervenel, začal si škrabkať svoje fúzy a popod nos zamrmlal ďakujem. Následne sa ma opýtal, aké máme plány na večer.

S nadšením mu hovorím: „Ideme do Omnie!“

Ranger: „To je kde?“

Ja: „Vo Vegas.“

Ranger: „Ale viete, že to je 2,5 hodiny cesty?“
Ja: „Ja viem, my tam bývame…“ Tento raz sa on na mňa pozrel ako na najväčšieho debila pod Slnkom a zaželal nám šťastnú a bezpečnú cestu domov. Tiež nám ukázal, ktorým smerom máme ísť, aby sme prišli presne na to najnižšie miesto v USA. Že je to len minútku cesty. Tak sme sa tam vybrali. Telefóny ani moje diaľkové svetlá nám absolútne nepomohli v tom, aby sme videli aspoň niečo z toho, čo sa nachádzalo okolo nás. V tom našom Údolí smrti bolo naozaj mŕtvo. A potom sme to našli – tabuľu na špáradle postavenú nejakým lokálnym osadníkom, ktorá nás informovala o tom, že sme sem konečne dorazili. S totálnym znechutením sme sa pri nej pofotili a vybrali sme sa späť do Nevady. Hlavne, že o pár hodín sa presúvame opäť do Kalifornie… V Omnii bola taká skvelá party, že sme po desiatich minútach odtiaľ odišli, ale o zvyšku noci Vám už rozprávať nejdem… Akurát Vám prezradím, že Veronike a Žanetke trvalo asi desať minút, kým si spravili štrngajúci bumerang a Veronika pritom nechcene natočila môj rozkrok… A nie, o nič ste neprišli, táto verzia nebola na Instagrame… A potom, o pár hodín neskôr sme sa ráno zobudili sme sa do krásneho upršaného, pre mňa narodeninového dňa…

Deň 4: 23.12.2019 

Rána dňa, ktorý sme zas raz strávili na cestách. Dnes sme sa presúvali do Los Angeles. Pôvodný plán bol, že sa cestou zastavíme v Red Rock Canyon, avšak nakoľko pršalo, nič by sme z toho nemali. A tak, krásne červené kamene, ktoré sme mali doslova za rohom, sme nakoniec vôbec nezažili… Za to ja som si vyplakala moje vysnívané rainbow latte. Keď som si robila prieskum o tom, čo treba vidieť a zažiť vo Vegas, dočítala som sa o rainbow latte. Na internetovom obrázku to vyzeralo naozaj pekne, avšak v skutočnosti som dostala klasické latte v pohári na cappuccino s dúhovým obrázkom na vrchu. A tento predražený skvost ma stál dve klasické kávy. Tak som si to riadne vychutnala.

Cestou do LA sme naplánovali dve zastávky – v Pioneer Saloon a „meste duchov“ Calico. Pioneer Saloon sľuboval Divoký Západ, popravde bol to obyčajný bar uprostred kaktusovej púšte a my sme sa cítili, akoby sme boli opäť v Arizone. Čo sa týka Calica, tam sme dorazili za tmy, vstup bol uzavretý a nejaké auto nás tam začalo prenasledovať až sa nás opäť zastavil nejaký šerif a poslal nás preč… Takže zážitok nezabudnuteľný, určite to stojí za to!

Tento deň sme doslova strávili na ceste, pršalo, bola hmla, kolóny, havárie… Okolo desiatej večer sme prišli ku Míši a chvíľku po nás prišla aj Andrea, ktorá sem priletela zo San Francisca.      

Deň 5: 24.12.2019

Vianoce! Čo treba spraviť ako prvé? Samozrejme, že ísť na Venice Beach a spraviť si fotky na Instagram! Po krátkom photo shootingu, ktorý nám trval asi dve hodiny a uploadovaní insta stories o tom, ako prajeme všetkým šťastné a veselé Vianoce, sme sa konečne presunuli do mesta. Prvá zastávka bola Hollywood Sign. Z naštudovaných YouTube videí som sa dozvedela o tom, že existujú dve miesta, odkiaľ sa môžete odfotiť pri tomto nápise. Jedno je to, kam chodí 99% ľudí a o druhom vie to zvyšné 1%. To prvé miesto je naozaj ďaleko od nápisu a fotka odtiaľto síce nevyzerá zle, ale to druhé miesto nemá. Ak zadáte do Google Maps Hollywood Sign, dostanete sa sem. Ak však odtiaľto pôjdete na Mulholland Drive, odtiaľ na Durand Drive, ďalej na Ledgewood Drive až na Rockcliff Drive, prídete ku stene, kde by ste Vaše auto asi zaparkovať nemali, ale my sme sa pokute vyhli (policajtka tam dorazila v momente, kedy sme odchádzali). Viete sa sem dostať ako autom, tak aj pešo (je to približne 45minút cesty od prvej zastávky Hollywood Signu). Najväčšia sranda bola, keď sme sa snažili dostať na Rockcliff Drive, ale v ceste nám stáli kužele. Bolo mi jasné, že sú tam na to, aby tam autá nejazdili, avšak ochotná Veronika vystúpila z auta, kužele dala bokom a mne spojazdnila cestu. A nielen mne! Za mnou bol obrovský Cadillac, ktorý ma už istú chvíľu prenasledoval a dotyční turisti sediaci v ňom sa nám mohli aspoň poďakovať… Každopádne, ťahať sa s Cadillacom do týchto uličiek, kedy si pripadáte ako v úzkych talianskych uličkách, nie je veru najmúdrejší nápad. Každopádne, Hollywood Sign bol naozaj bližšie a oveľa viditeľnejší ako z nášho prvého bodu. Odtiaľto sa viete krátkou, približne hodinovou prechádzkou dostať na Gryffith Observatory. Autom ste tam za desať minút. My sme sa tam samozrejme odviezli a na naše prekvapenie to bolo maximálne preplnené ľuďmi. Vstup bol síce zadarmo, ale parkovné už nie, a tak sme to poňali štýlom Hop-on Hop-off, kedy Andrejka a Žanetka vybehli z auta a zatiaľ čo s Veronikou a Míšou sme zostali zaseknuté v kolónach, dievčatá sa tam pofotili, skoro sa nám stratili a nakoniec Veronika utekala za nimi ich hľadať, kým ja som blokovala miesto pre Uber šoférov. Keď zrazu sa tam dievčatá objavili a ja som sa zaobišla bez pokuty. Ďalšia Hop-off zastávka bola na Hollywood Blvd, kde sme chceli vidieť Walk of Fame, ktorý je vlastne tak špinavý a nechutný, že sme ho skromne premenovali na Walk of Shame. My sme si ho celý prešli a moja snaha a pokus číslo dva spraviť si peknú fotku pri hviezde Penelope Cruz, na ktorú sa údajne podobám, vôbec nevydala. Zas na tej fotke vyzerám ako debil… Zástavka číslo päť bola na Melrose Avenue, kde nájdete slávne Angel Wings Wall, Pink Wall a veľa ďalšieho pouličného umenia. Pred štedrovečernou večerou sme sa vyhladnuté zastavili už len pri Urban Lights, kde Žanetku a Andrejku naháňal strážnik s tým, že na tie lampy je zakázané loziť. Aha… A to by bolo z nášho prehliadky LA za jeden deň asi aj dosť… Cestou sa ku nám pridali Andreini kamaráti Michal a Paťo a všetci sme sa pobrali ku Míši na konečne normálne jedlo – rezeň a zemiakový šalát. Za ten by som teraz vraždila. Inak, v Kalifornii strašne fičí fast food In-N-Out a my sme počas tohto road tripu došli na to, prečo sa to tak volá – pretože do dáte In a v zápätí to ide z Vás Out. In-N-Out už nikdy nechcem vidieť…

Deň 6: 25.12.2019

Dnes sme zistili, aký úžasný národ my Česi a Slováci sme. Samozrejme, nie v zlom, ale klinec večera bol, keď Veronika zahlásila: „Ešteže tu nie je Andrea, tá by zas povedala, že urážam ľudí.“ Dobrý bol aj Veronikin monológ, kedy si kupovala víno: „Víno za tři dolary, to je lacný… ty vole, to je sto korun, to je drahý!!“ Takže takto: nájsť normálne víno za $3 v Amerike je umenie. Nehovoriac o tom, že ak by ste išli do baru, tak si dvakrát premyslíte, či sa radšej neopijete ešte relatívne lacno doma…

Okrem humorných (!!!) poznámok sme dnes zažili Santa Monica Pier, kde nájdete koniec historickej cesty Route 66, navštívili sme Malibu Beach, kde okrem luxusných domov a predraženého McDonaldu nič zaujímavé nenájdete, boli sme v Beverly Hills a na Rodeo Drive, kde ma nejaký pán doslova prosil, aby som sa s ním odfotila (ja to stále hovorím, že jedného dňa bude zo mňa slávny bloger…) a zistili sme, že 25. decembra si na Rodeo Drive nič okrem Gucciho nekúpime, pretože všetky ostatné obchody boli zatvorené. Večer sme sa už len presunuli do San Diega a naše posledné dva dni party života a dobrovoľnej pečeňovej sebadeštrukcie sa nám začali…

Deň 7: 26.12.2019: Hop-on Hop-off deň číslo 2

Dnes to bol ďalší rýchlokurz poznávacieho dňa v San Diegu. Začali sme pri nápise Welcome to San Diego, pokračovali pri soche námorníka bozkávajúceho ženu Unconditional Love, ktorá sa nachádza hneď vedľa USS Midway. Tu nás však dobehol deficit parkovacích miest, a tak som si zas raz zaparkovala s vyhodenými smerovkami na parkovisku pre rybárov, dúfajúc, že ma za tú chvíľu neodtiahnu. Odtiahnuť ma neodtiahli, avšak do USS Midway sme sa práve z tohto dôvodu nedostali. A keď sme sa sem poobede optimisticky vracali, celé centrum bolo pozatvárané, pretože sa tu konal nejaký sprievod a my sme zostali zaseknuté v kolónach… Kde sme spozorovali, ako istý vodič to nabúral do policajného auta. Američania nemajú chybu. Medzičasom sme navštívili pekný Old Town s mexickým nádychom a Sunset Cliff Beach, ktorá bola naozaj nádherná.    

A čo sme robili večer? Išli sme do mesta, tento raz sme však naše krásne róby a minišaty nechali doma na izbe a vydali sme sa na drink v rifliach a mikinách. A zrazu nás na ulici zastavil promotér, či nechceme ísť na party. No jasné, že sme chceli, ešte aj drink nám dal zadarmo. Veľmi vhodne oblečené sme sa dostali na snobskú party, kde väčšina chlapov bola v oblekoch a ženy v krásnych šatoch. A potom sme prišli my… Veronika zahlásila: „No, keby DJ začal hrát hip-hop, tak sme ideálne oblečené.“ A čo sa neskoro tej noci stalo – kráľovnami parketu (a stolov, na ktorých sme to roztočili) sme sa stali samozrejme my a DJ nám dokonca hral na želanie. No prosím, štyri Češky a jedna Slovenka a celý klub zrazu ožije. 

Deň 8: 27.12.2019: Ďalší deň na cestách…

A to doslova. Zo San Diega sme vyrazili o 10ej hodine ráno a domov som prišla o 2ej hodine ráno nasledujúceho dňa. Samozrejme, že dnešok sa nezaobišiel bez poslednej zastávky, ktorú sme mali v La Jolla Cove, kde sme pozorovali krásne tulene a pelikány vyhrievajúce sa na Slnku. Tu sme si spravili našu poslednú spoločnú fotku, ktorú sme vystihli výstižne – malý chlapec nás odfotil hneď vedľa odpadkového koša. Čo na tom malo byť výstižné? Všetky sme sa tak dnes totiž cítili – ako kopa odpadu po opici…

A čo na záver? Zhrniem Vám to takto:

Pôvodne som chcela tento blog nazvať Čo sa stane vo Vegas, ostane vo Vegas. Avšak po tom všetkom čo sa nám však počas road tripu stalo, by som blog nazvala Čo sa stalo na road tripe, zostane na road tripe. Pripúšťam, že som cenzurovala mnoho udalostí a zážitkov. ZOO sme do domu pána domáceho vo Vegas nedoniesli. Za to jednej krásnej noci nám záhadne zmizla Žanetka s jeho psom Zeusom. Vraj ho išla o 4ej ráno vyvenčiť. Stretla chalanov, ktorých sme sa nevedeli tej noci zbaviť, oni ju zastavili a jej rotvajler Zeus im vyskočil na kapotu auta. Opýtali sa jej, či je to jej pes, ona len prívetivo prikývla na čo sa oni zľakli a ušli. Je to pravdivý príbeh, alebo som si ho práve vymyslela? To už nechám na Vás 😉 Možno Vám tento blog neznie ako najlepší výlet života, ale všetky sme sa zhodli, že síce to vypadá, že to bolo celé na hovno, no v skutočnosti to bol jeden z top zážitkov a hneď by sme si to celé zopakovali. #MyType 

Lula