Čo som sa za posledné mesiace naučila

Čo som sa za posledné mesiace naučila

Pred pár dňami som sa po štyroch mesiacoch vrátila z mojich ciest. Najprv som strávila mesiac na Kostarike, kde som si pár dní pred odletom povedala, že skúsim šťastie, požiadam si o ESTU a kúpim si letenku do USA. Buď sa tam dostanem, alebo ma na imigračnom pošlú naspäť. Pohovor na hraniciach bol taký, že som mala pocit, že ma pomaly obviňujú z potenciálneho terorizmu, ale nakoniec ma pustili do krajiny. So slzami šťastia v očiach som celá upotená a zadychčaná utekala ako o život k môjmu gatu, pretože som kvôli zdĺhavému vypočúvaniu nestíhala svoj let do Seattlu. Let som napokon stihla, do Seattlu som sa dostala, strávila som tam úžasné tri mesiace a teraz nastal čas, aby som sa s Vami podelila o dôvody, prečo som šťastná, že som si vyskúšala život odkázaný samej na seba v cudzej krajine.

#1 Vychutnávam si kávu

Pred odchodom som bola jednou z tých, ktorí ráno bez kávy ani neprehovoria a pomaly by vraždili. To sa zmenilo. V Amerike som prestala piť kávu z dôvodu, že som práve vstala. Samozrejme, že som si ju skôr, či neskôr dala. Rozdiel bol v tom, že som nemala pri sebe kávovar a vodu na kávu som si varila v rovnakom hrnci, v ktorom som si varila obed. Káva, ktorú som si kupovala nebola taká lahodná ako tá, ktorú doma kupuje mama. A mlieko, ktoré som si do nej liala, som pravidelne ňuchala, aby som sa ubezpečila, že ešte stále nie je skysnuté. Sadnúť si niekde na kávu sa stal luxusom, ktorý som si dopriala len občas, a tak som objavila čaro kávičkovania. Nadchla som sa pre jej lahodnú chuť, ktorú som si predtým neuvedomovala, pretože som ju do seba liala ako vodu.

#2 Money, money, money…

Čo iné, veď peniaze hýbu svetom. Od pätnástich som chodila na brigády a snažila sa byť čo najviac samostatná. Zistila som však, aký je rozdiel v tom „žiť samostatne na Slovensku“ a vycestovať preč s tým, že ste práve podali výpoveď, nemáte žiadny príjem, sami si platíte zdravotnú a navyše sa nachádzate na opačnej strane sveta. To je môj životný príbeh. Do Seattlu som prišla s mindsetom, že ak si čím skôr nenájdem prácu, pravdepodobne rovno aj vycestujem naspäť na Slovensko. To sa, našťastie, nestalo, no na druhej strane som zistila, akú majú peniaze hodnotu. Dvakrát som si rozmyslela, či si kúpim krásnu značkovú kabelku za $150, pretože na Slovensku ju zoženiem za $300 alebo či naozaj potrebujem sladkosti ku životu. Či budem pohodlná a stravovať sa v reštauráciách alebo sa vyžeriem za lacný peniaz vo fast foodoch, pretože neviem variť. Nevieš variť? Naučíš sa. A veruže som sa naučila, dokonca musím povedať, že ma to aj baví! Mimochodom, varenie je fakt jednoduché. Nechápem, že som na to neprišla skôr.

 #3 Starala som sa o seba

Možno som nebývala v luxuse, to však ešte neznamenalo, že som sa o seba nestarala. Strechu nad hlavou som mala, jedlo som si navarila a pôsobila som tak, že by nikto nepovedal, v akej diere žijem. V mojej 3×2 metrovej izbe som pravidelne cvičila, do práce som sa vždy pekne upravila a nikdy som sa nepodceňovala. Moje myšlienky, postrehy a zážitky som si zapisovala do denníka a mnohé z nich s Vami budem čoskoro zdieľať. Strávila som veľa času sama so sebou a veľa som sa o sebe naučila. Napríklad, že som asi blázon, keď mi nevadí spať prakticky na zemi a občas zabiť nejakú tú plošticu. Veď čo ťa nezabije, to ťa posilní. A tak, ako som sa tešila na deň, kedy sa odtiaľ odsťahujem, teraz mi to miesto začína chýbať.

 #4 V núdzi poznáš priateľa

Mojou veľkou výhodou bolo, že v minulosti som už v Seattli žila. Vtedy som bola au pair a absolútne som si neuvedomovala, ako dobre som sa mala. V posteli som síce raz našla obrovského pavúka a dodnes som si nie celkom istá, kto z nás bol viac vystrašený, ale mala som kde spať, vždy navarené jedlo, kartu na MHD, kartu do fitka a obchodu a istú prácu. Keby sa len moja hosťovská rodina ku mne správala trochu inak, mohla by som povedať, že som si žila sen. Dôležité však je, že aj napriek tomu, že som tam bývala iba tri mesiace, kamarátstva, ktoré som si vtedy vytvorila, zotrvali dodnes. Vďaka tomu som teraz mala kde bývať prvé tri týždne, zohnala som si posteľ (molitan), kuchynské vybavenie a dokonca aj vankúš! Vždy som sa mala na koho obrátiť. Od mojich nových kamarátov som zas dostala prácu, kaser, alkohol a všetky tie ďalšie životne dôležité veci… A za to Vám veľmi ďakujem 🧡

Čiže aby som to nejako uzavrela: najlepšie zážitky vznikajú vtedy, keď sa odhodláme prekročiť hranice svojej komfortnej zóny. Počas štyroch mesiacov som sa naučila a zažila také veci, o ktorých sa mi nikdy nesnívalo. Mala som dobré dni, mala som zlé dni. Každým pádom na hubu som sa niečo nové naučila. A pýtate sa, ako som sa teda mala? Mala som sa super a najbližšie týždne Vám o tom budem rozprávať.

Lula