Bulharsko: krajina olejových jedál

Bulharsko: krajina olejových jedál

Potom, čo som strávila zimu v upršanom Manchestri a jar v nádhernom Edinburghu, som sa rozhodla, že počas leta budem niekde pri mori. Vymyslela som si, že poletím do miesta, kde sa zrodila cyrilika, do Bulharska. Pár týždňov som strávila v Sofii a potom som sa presunula do Plovdivu. Môj pôvodný plán bol stráviť mesiac pri Čiernom mori, čo sa mi už nepodarilo. Leto som nakoniec strávila pri Stredozemnom mori v Turecku.

Bulharská kuchyňa a automaty na sídlisku

Bulharské jedlá som ochutnala už na Malte. S Lindou sme navštívili bulharskú reštauráciu The Brothers. Dali sme si šopský šalát a mäso na meči. A naozaj, priniesli mi mäso nastoknuté na veľkom noži.

Po prehliadke Sofie som sa od sprievodcu dozvedela, že by som určite mala ochutnať polievku tarator. Vôbec som netušila, čo to vlastne je, ale veľmi rýchlo som zistila, že to všade podávajú v rámci denného menu. Samozrejme, menu sa podáva iba počas týždňa a dnes bola sobota. Podnik, kde mi ho spravili som našťastie našla, a to, čo mi pristálo na stole, bola prapodivná kombinácia: studená polievka s olejom, jogurtom, kôprom, uhorkou a cesnakom. Zapila som ju bulharským vínom.

Na bulharskej kuchyni ma najviac fascinovalo, koľko oleja používajú. Napríklad taký bulharský Benedict. Je to volské oko namočené v šťave z oleja, jogurtu, cesnaku a feta syra. Nechutí to zle, ale je to naozaj zvláštna kombinácia.

Ich tradičné pečivo syrové banice som si nedala, pretože mi popravde bulharský syr vôbec nechutil. Proti vôli mojich chuťových buniek som však dala šancu ich mäsovým plackám kufteta. Keď ich zapijete pivom, nastolíte opätovnú rovnováhu vo vašom tráviacom trakte. Dobre, robím si srandu, ale faktom je, že boli suché.

Z alkoholických nápojov si dajte slivkovú rakiju alebo vyššie spomínané pivo, napríklad Arianu. Počas čakania na autobus do Plovdivu som si na stanici objednala pivo a dostala som taký slovenský Corgoň, tu sa to volá Kamenica.

Na záver spomeniem ešte jednu zaujímavosť, ktorú som si všimla v Plovdive. Na sídliskách majú pouličné kávové automaty. Je úplne bežné, že ľudia sa cestou do práce zastavia po instantnú kávu práve tu.

Hlavné mesto Sofia

V poslednom čase som si uvedomila, že ma to viac ťahá do prírody. Oveľa radšej by som išla znovu do dažďového pralesa spať v stane a kúpať sa v rieke ako sa premávala ulicami miest. Ale bude to asi tým, že som dobrodruh a mesto je pre mňa tak trochu nudné. Na druhej strane, zastávam názor, že každé mesto má niečo unikátne, svoju kultúru a zaujímavú históriu a keď už tu som, vždy sa snažím vyhľadať free walking tours. Inak, máme ich aj v Bratislave a mňa osobne ešte nikdy nesklamali.

Poviem vám teda zopár zaujímavostí o Sofii. Meno Sofia dostalo po gréckej bohyni a jeho symbolom je… kresťanská svätá Sofia. Že ani vám to nevychádza? Architekt, ktorý mal voľnú ruku pri vymyslení symbolu mesta, si evidentne pomýlil pôvod tejto Sofie. A nenapadlo mu nič lepšie, ako si zvoliť sv. Sofiu za symbol mesta.

Čo sa týka osobnej hygieny, mesto s touto problematikou bojovalo veľmi efektívne. Byty totiž nezvykli mať kúpeľňu a hygiena bola na veľmi zlej úrovni. Tak sa mesto rozhodlo vybudovať verejné kúpele na mieste, kde vyvierajú termálne pramene. No povedzte mi, nezašli by ste si aj vy raz do týždňa pokecať s kamoškami do kúpeľov? Pred 15 rokmi bola táto budova zrekonštruovaná a aj napriek tomu, že termálne pramene tu ešte stále vyvierajú, nájdete tu už len múzeum. Škoda…

Ďalší kreatívny spolok, ktorý tu dokonca aj vládol, boli komunisti. Hádam najzaujímavejší z ich nápadov bolo zbúrať kostol z obdobia Rímskej ríše a postaviť namiesto neho parkovací dom. Prekvapivo im tento nápad neprešiel, a tak sa rozhodli postaviť domy okolo tohto kostola, aby ho schovali. Opäť, fantázii sa medze nekladú.

Plovdiv: mesto na siedmich kopcoch

V Plovdive som strávila síce iba víkend, ale behom jedného dňa som úplne neúmyselne vyliezla na tri z týchto siedmych kopcov. A aj napriek tomu, že na posledný vrch som liezla s vyplazeným jazykom, stálo to za to.

Najmilšia mi tu prišla socha pána Milyo. Milyo bol milovníkom žien a ženy milovali neho. Kolujú dve teórie, prečo tomu tak bolo. Jedna hovorí o tom, že bol veľmi dobrý poslucháč a druhá, že mal veľký penis. Už sa asi nedozvieme, ako to vlastne bolo, ale hovorí sa, že ak mu niečo zašepkáte do ucha, splní sa vám to. A ak ho pohladkáte po stehne, budete mať sex.

Večer sa určite zastavte v štvrti Kapana. Je to miesto s mnohými podnikmi a ak nemáte rezerváciu, pravdepodobne si do žiadneho nesadnete. Ak sa niekde sústreďuje spoločenský život, je to práve tu. Veľmi sa mi tu páčili malé farebné svetielka, ktoré visia po celej štvrti. Sú napojené na miestnu pôrodnicu a vždy, keď sa narodí dieťa, začnú pomaly blikať. A všetci si pripijú na nový život.

Najlepší street food dostanete v Yogi FastFood. Rad je tam vo dne v noci a ich kebab s hranolkami zamotaný v tortille bol najlepší, aký som za veľmi dlhý čas jedla.

Na záver vám poviem ešte dve zaujímavosti o tomto meste. Už teda viete, že komunisti úradovali aj v Bulharsku. V galérii pridávam fotku mozaiky, ktorá sa im zdala až príliš sexuálna. Nájdete na nej ležiaceho muža. Voľakedy pod ním ležala aj istá slečna, avšak komunisti mozaiku prerobili a aktuálne tu namiesto ženy nájdete nejaké slnečné lúče.

A ešte jedna kuriozita. Najväčšia komunita Cigáňov na Balkáne sa sústreďuje vo štvrti Stolipinovo. Žije ich tu asi 40 000, čo je približne populácia celého Zvolena. 90% z nich sú moslimovia, rozprávajú po turecky a tvrdia, že sú z Turecka.

Bulharsko je krajina, ktorej národné zviera je lev, aj keď tu žiadni nežijú. Nájdete tu neuveriteľné množstvo kláštorov a určite si spravte výlet aspoň do kláštora v Rile neďaleko Sofie. Bulhari veľa fajčia, všade meškajú a ďakujem sa povie merci. Ich prezident má v budove paláca hotel a kasíno a bulharské mince sa neuveriteľne podobajú eurám. A ja som sa čudovala, prečo mi automat na lístky moje eurá stále vracal. Zabudla som, že oni majú inú menu.

Dám vám ešte jeden tip: keď si budete kupovať lístok na autobus z Plovdivu do Sofie, poriadne si prečítajte, odkiaľ vám to ide. Ja som najprv bola v tom, že mám lístok na vlak, kde som však zistila, že v mojom čase žiaden vlak do Sofie nejazdí. Následne som zistila, že idem vlastne autobusom, tak som sa ponáhľala na autobusovú stanicu. Tam však nikto o mojom autobuse nevedel a nakoniec som rukami-nohami zistila, že v Plovdive sú dve rovnako volajúce sa autobusové stanice: jedna je na juhu mesta, kde som sa práve nachádzala a druhá je na severe, odkiaľ mi to išlo. Na môj autobus som dorazila minútu pred odchodom… Merci a čau!