Boston, Massachusetts: mesto, kúsok od ktorého som žila takmer rok, ale stále neviem, čo o ňom napísať…

Boston, Massachusetts: mesto, kúsok od ktorého som žila takmer rok, ale stále neviem, čo o ňom napísať…

Boston in general.

Boston je hlavné mesto štátu Massachusetts.

Rozloha: 232,14 km2
Počet obyvateľov: 685 094

Zaujímavosti o Bostone:

Boston je najstarším mestom v Severnej Amerike (1630) a jeho architektúra je naozaj krásna. Čo sa týka ciest, to už je iná reč. Amerika je známa tým, že ulice a cesty vytvárajú veľmi prehľadné obdĺžniky, takže ak sa stratíte, je veľmi jednoduché nájsť cestu späť. Ak sa stratíte v Bostone, zachráni Vás akurát tak fakt, že Boston je taký malý, že sa v ňom nestratíte. Jedine, ak ste v bostonskom tuneli…

V roku 2005 sa tu ukončil veľký projekt, ktorý spočíval v premiestnení všetkých hlavných ciest v centre mesta pod zem (začiatok výstavby bolo v roku 1987). Preto tu nájdete v podstate celé mesto podkopané tunelmi. A ako to tam vyzerá? Ako jedno veľké bludisko, v ktorom Vám ešte aj GPS prestane fungovať. Môj HD mi raz dokonca povedal: tie tunely sú staré a pomaly sa rozpadávajú. Ono sa niekedy stane, že ideš tunelom a zrazu ti niečo zo stropu spadne na kapotu (časť vetráka a podobne). Taktiež mi jedného dňa povedal, že stál hodinu v kolóne v tuneli. No proste nič pre klaustrofobikov. Ak si niektorí z Vás myslia, že bratislavský Prístavný most je chaotický, skúste sa vybrať do bostonských tunelov a nadjazdov. Cesty sa tu pripájajú a odpájajú hlava-nehlava, a tak sa zrazu z trojprúdovky ocitnete na jednoprúdovke ani neviete ako. Pozitívnou správou je, že centrum Bostonu nie je až také veľké, a preto ho pokojne môžete viac-menej celý prekráčať. Navyše metrový systém je tu naozaj dobre prepracovaný, a preto si radšej zaplatíte za MHD, akoby ste mali platiť nezmyselné sumy za parkovanie v centre mesta.

V štvrti Cambridge sa nachádzajú univerzity Harvard a MIT. Ako au pair som chvíľu premýšľala, že by som si spravila svoje kredity na Harvarde. Každá au pair musí počas svojho roka získať aspoň 6 kreditov alebo absolvovať 72 hodín na americkej college/ univerzite. Tak som zablúdila na ich webovú stránku, pozrela si ceny predmetov, ktoré ma zaujímali a o dve hodiny som smutne vypla počítač. Nabudúce budem musieť pred odchodom do USA našetriť viac…   

V Bostone nájdete najlepšie športové tímy USA! New England Patriots tento rok vyhrali Super Bowl už tretíkrát po sebe a v histórii Super Bowlu už šiesty raz. Hádajte, kto bol na Super Bown Parade? Správne ja, haha! Na zápas New England Patriots som sa bohužiaľ nedostala. Vo februári bol Super Bowl 2019 a teda lístky na futbal boli medzi decembrom a februárom strašne drahé. Prípravné zápasy na novú sezónu sa zas začali niekedy v júli a najlacnejšie lístky boli okolo $100. A to mi už prišlo moc. Na druhej strane $100 ma až tak moc nebolelo, keď som ich dala za zápas NHL. Boston Bruins je skvelý tím, ktorý sa dostal do finále Stanley Cupu, avšak nakoniec prehrali. Ale tá atmosféra v bare počas finálového zápasu bola úžasná! Do tretice, v Bostone nájdete slávnych rivalov newyorských Yankees – Red Sox. Tam sme sa s babami chystali, ale nevydalo. Ono, kebyže zarábame viacej, nebol by to problém, všakže… A aby toho nebolo málo, za NBA Boston reprezentujú Celtics, ale o nich naozaj nič neviem. Akurát to, že ich maskotom je írsky Lucky the Leprechaun. Prečo írsky? Pretože to tu je samý Ír. Nie nadarmo sa hovorí, že St. Patrick´s day má najväčšie oslavy práve v Bostone. Ja som vtedy však bola v autobuse na ceste z Philly.  Ale Natália a Nikola tam nechýbali!   

Ak máte radi zvieratká a prírodu, určite navštívte New England Aquarium a Museum of Science. Akvárium je naozaj krásne a v múzeu som bola pracovne s deťmi, takže tam som pochodila všetko a zároveň nič. Na druhej strane dodnes si pamätám, že sa mi tam naozaj páčilo. Kebyže mi ešte veda nie je tak vzdialená ako význam slova ofsajd, asi by múzeum bol väčší zážitok pre mňa. A tak u mňa vyhráva akvárium!

Vedeli ste, že neďaleko od Bostonu, v meste Quincy, nájdete najstarší Dunkin´ Donuts na svete? Spozorujete to už z diaľky – jeho logo nebolo nikdy upravené do súčasnej podoby a budete si myslieť, že to je iba nejaký fake Dunkin´. Kiežby… Mimochodom, Dunkin´ Donuts je vraj najväčším konkurentom Starbucksu. Tak som si teda kúpila tú ich kávu a poviem Vám, že konkurovať môžu akurát tými lahodnými donutmi…  

Vráťme sa však ešte na chvíľu do histórie. V Bostone ako v prvom americkom meste vznikol:  

– prvý mestský park Boston Common (1634)

– prvá verejná škola Boston Latin School (1635)

– prvé americké metro Tremont Street Subway (1897)

A čo ešte tu treba vidieť?

Massachusetts State House – sídlo vlády postavené v roku 1798. Hlavným architektom tohto projektu bol Charles Bulfinch.

Granary Burying Ground – tretí najstarší cintorín v Bostone z roku 1660. Nachádza sa tu 2345 náhrobných kameňov, avšak pochovaných je tu až vyše 5000 ľudí vrátane podpisovateľov americkej Deklarácie za nezávislosť: Samuela Adamsa, Johna Hancocka a Roberta Treat Pinea.

King’s Chapel – kaplnka kresťanských unitariánov z roku 1754.

Old South Meeting House – protestanstký kostol z roku 1729. Známy je tým, že sa tu spriadali plány k misii Bostonského pitia čaju ( 16.12.1773). Stretlo sa tu vyše 500 ľudí (toho času to bola najväčšia budova v Bostone).

Old State House – sídlo súdu (Massachusetts General Court), postavené v roku 1713 – zaraďuje sa medzi najstaršie verejné budovy v Spojených štátoch. Mne osobne sa vždy veľmi páčilo, že táto malinká budova sa nachádza akoby len tak okolo samých mrakodrapov.  

Market place – v centre Bostonu nájdete dve vedľa seba postavené totožné budovy: Faneuil Hall Marketplace a Quincy Market. Nájdete tu veľa obchodov, reštaurácií a pouličných umelcov. Proste, je tu zábava a rušno.

Prudential center – pre milovníkov výhľadov. V rámci jednej au pair akcie sme sa tam s Nikolou chystali, bohužiaľ sme tam nikdy nedorazili. Ja som skončila uväznená bez auta doma a Nikola si sladko vyspávala. Veď prečo by mala v sobotu ráno niekam vstávať, všakže? Fotky, ktoré som odtiaľ videla, boli krásne a Nikola ma tam jedného dňa (aj napriek tomu, že už som v San Franciscu) vezme… Proste mi to sľúbila.

Boston Riverwalk – pre milovníkov instagramových fotiek je toto must-go place. Vy, po ľavej strane rieka a za Vami krásny historický Boston. Idylka možno aj pre nejakú romantickú prechádzku.  

Free walking tours – áno, tie nájdete aj v Bostone! Treba sa však na ne vopred nahlásiť tu.

A niečo zo života na záver…

Čo by to bol blog bez toho, aby som napísala aj nejakú príhodu na záver? Takže, písal sa 4. júl, Deň nezávislosti. S Natáliou sme sa vybrali oslavovať do Bostonu, Nikola musela pracovať. Kým sa nám konečne podarilo dostať do mesta a nájsť epicentrum osláv (pretože ľudia sa zhromažďovali doslova všade) a najmä dostať sa ku Hatch Schell, bolo pomaly osem hodín večer. Z domu sme síce vyrazili okolo piatej, ale nakoľko bostonské ulice boli pozatvárané, samozrejme sme sa museli pofotiť na každom rohu. Do toho sme zle vystúpili z metra a v snahe dostať sa na druhú stranu Charles river sme si vybrali práve ten most, ktorý ako jediný bol tiež uzavretý. Suma-sumárum, v Hatch Shell vystupovalo mnoho rečníkov a spevákov a zrazu nastal čas na štátnu hymnu. Natália sa prvý raz v živote cítila ako vlastizradca (mne už stáť s rukou na srdci a spievať americkú hymnu nejako zvláštne neprišlo) no a ku koncu hymny sa to stalo. Tesne nad hlavami nám preleteli dve stíhačky (presne tak, ako to vidíte v amerických filmoch). Čo ako prvé prebehlo Lucinke hlavou? Atentát! Všetci okolo nás v pokoji stáli a vážne spievali hymnu, Natália si stíhačiek neviem akým zázrakom ani nevšimla a ja som totálne stuhla a doslova som cítila, že mi na sekundu prestalo biť srdce. Nakoľko Natália sa snažila dostať sa ku stánkom s jedlom a ja som sa zrazu prestala hýbať, pozrela sa na mňa so slovami „čo sa deje?“ A kým som sa vykoktala a uvedomila si, že žiaden atentát sa nekoná, skoro som sa jej tam úplne psychicky zložila. A poviem Vám, toto bol presne ten okamih, kedy som si prvý raz v živote myslela, že moja hodina odbila. Našťastie nič také sa nestalo, stále som tu a už viem, že stíhačiek, ktoré mi v Amerike lietajú nad hlavou, sa báť nemusím. Mala by som, ale nemusím. Toto Američania fakt zabili.

Lula