Au pair „školský výlet“ k Niagarským vodopádom (31.5.-2.6.)

Au pair „školský výlet“ k Niagarským vodopádom (31.5.-2.6.)

V príspevku o výlete do Philadelphie som spomínala, že v rámci au pair programu by sme mali splniť isté „edukačné normy“. Nakoľko plánujem svoj pobyt v USA predlžovať o ďalších deväť mesiacov, musela som naškrabať peniaze na ďalší výlet. A nakoľko Nikola plánuje taktiež predlžovať (dúfajme, že skončíme v rovnakom meste!), odkladali sme peniaze do prasiatka spolu, aby sme sa mohli vybrať na Niagarské vodopády!

Piatok a nedeľu nášho príbehu si dovolím v tomto príbehu viac-menej preskočiť, pretože naše zážitky spočívajú v takmer desaťhodinovom cestovaní v autobuse, jedenia snackov, pozeraní filmov a spaní. Zábavné, však?

…Ubytovaní sme boli na kanadskej strane, približne päť minút chôdze od vodopádov a prišli sme sem presne počas večerného ohňostroja, ktorý spúšťajú v piatky a soboty o 22ej hodine (neviem ako je to počas iných dní). Cestou nás však na americkej strane museli opustiť štyri dievčatá z Columbie, pretože na vstup do Kanady na rozdiel od Európanov (skoro všetky au pairky boli z Nemecka) potrebujú kanadské víza a to by sa im finančne neoplatilo. Výhľad na vodopády z americkej strany nie je zlý, avšak ak sa sem niekedy budete chystať, určite choďte na kanadskú stranu! Nejde iba o krajší výhľad, ale aj o rušný nightlife, atrakcie (Journey Behind the Falls, Zipline nad vodopádmi…) a pestré využitie voľného času. Na americkej strane totiž nič nie je… Minimálne z toho veľkého Niagara SkyWheel, 53 metrov vysokého kolesa, na ktorom sme sa s Nikolou skoro povracali, sme na americkej strane videli len tmu…

Po tom, čo sme sa ubytovali, sme sa vybrali obzrieť si mesto. Dôležitá informácia: v Kanade na rozdiel od USA môžete piť už od 19ich rokov! A tak sme náš večer veselo strávili v kasíne, kde nás samozrejme behom desiatich minút ošklbali ako sliepky a v karaoke bare. Keď sme už nezvládali počúvať ten krásny spev všetkých dobrých opitých duší bez menšej sebareflexie a prestalo nám to byť smiešne, ale smutné, poprechádzali sme sa mestom a vybrali sme sa si obhliadnuť highlight nášho výletu – samotné vodopády. Pozeráme sa na ne a hovoríme si: „Toto je ono? Kvôli tomuto sme sa sem trepali desať hodín?“ Pozeráme sa na dva vodopády, ktoré boli síce krásne farebne vysvietené, avšak predstavovali sme si ich oveľa väčšie, vyššie, masívnejšie… jednoducho inak. S menším sklamaním sme sa o druhej ráno vybrali na izbu pospať si na pár hodín a načerpať energiu na nový deň.

Postreh večera: vyššiu koncentráciu Pakistancov na jednom mieste som ešte v živote nevidela.

Deň N (pretože Niagare)

Po výdatných raňajkách (prežrali sme sa ako prasce) sme o 10ej ráno vyrazili na atrakcie Journey Behind the Falls a loď Hornblower.

Journey Behind the Falls je jednoducho paráda! Dostali sme krásne pršiplášte, v ktorých sme vyzerali ako odpadkové koše na plasty a výťahom sme sa zviezli do tunelov, ktoré videli k vodopádu. Keď v tom sme sa zrazu ocitli priamo vedľa samotného vodopádu! Čo však bola oveľa väčšia pecka, bol Hornblower… Hornblower je niečo ako „výletná loď“, ktorá Vás zavezie priamo pred vodopád. Taktiež sme dostali pršiplášte, tento raz sme vyzerali ako koše na kovy. Nový outfit, za ktorý by sa ani červená Čiapočka nemusela hanbiť, nám však bol takmer úplne zbytočný, pretože sme skončili takmer do nitky mokré. Môj make up zo mňa spravil pandu, ledva sme niečo cez vodu, ktorá nám špliechala do tvárí videli, ale bola to úplná paráda! Najlepšie na tom celom bol fakt, že sme naozaj neverili, že tá loď dôjde až tak blízko k vodopádom – otáčali sme sa priamo pred ním a bol to neskutočný zážitok. A keď sme si o hodinku neskôr robili selfiečka s vodopádmi, uvedomili sme si, že sú naozaj krásne a že sme sa predošlý večer hlboko zmýlili… Vychutnali sme si panorámu a nastal čas na náš free time.

Plán bol jednoduchý – popozeráme si obchody so suvenírmi, naobedujeme sa a pôjdeme sa na izbu prezliecť. Spravili sme si prechádzku po Victoria Ave, kde sme si nakúpili suveníry (najväčší úspech zožala moja kanadská vlajka), naobedovali sme sa, dali si pivo a vybrali sa na hotel. Keď v tom Lule bolo treba cikať, a tak sme sa zastavili v bare Roadhouse, kde som si odbehla na WC. Prisahám, že som tam bola tri minúty. A keď som sa vrátila, pozerám, že moje dievčatá si veselo sedia za barom a pijú. Tak zmena plánov. Na izbu sme prišli o tri hodiny neskôr… 

Po večernom ohňostroji, ktorý sme si vypočuli z našej izby, nahodené sme sa vybrali vychutnať si nočný život. Zábava sa nám začala na vyššie spomínanom SkyWheel, na ktoré sme už od príchodu sem chceli ísť. A tak moc, ako sme naň chceli ísť, tak moc sme chceli z neho aj odísť. Po približne 10ich minútach sa kolotoč konečne zastavil a Utrpenie mladej Luly a Nikoly sa skončilo. Stretli sme sa s našou novou českou kamarátkou Veronikou a vybrali sme sa do údajne najlepšej diskotéky v meste – klubu Se7en. Stretli sme sa tu síce hádam všetci účastníci zájazdu, avšak všetky tri sme sa zhodli na tom, že to bola najhoršia party, na akej sme kedy boli. Aby som však nebola len kritická, ich vyhadzovač, do ktorého som sa platonicky zamilovala, stál za tú cestu sem. Akurát škoda, že sa na mňa ani len neusmial… Party bola ešte stále nanič, a tak približne po hodine odchádzame z klubu hneď druhýkrát (prvýkrát sme odišli do iného klubu, avšak keď sme sa dozvedeli výšku vstupného, otočili sme to naspäť sem). Hovorili sme si, že aj tak je niečo po jednej hodine ráno a kým dôjdeme domov, môžeme ísť spať. A ako sme sa chvíľku tešili na naše postele, tak sme na to veľmi rýchlo zabudli… 

…. O 2 hodiny neskôr: dorazili sme do hotela.

Museli sme sa totiž ešte zastaviť v našom obľúbenom bare Roadhouse, kde nás už samozrejme poznali; v karaoke bare, kde pomaly zatvárali (v Kanade sa nekončia party o 2ej ráno ako v USA, ale „až“ o 3ej!); a v plavkách sme sa zakrádali hotelom a hľadali sme jacuzzi, ktorá bola bohužiaľ o tretej ráno prekvapivo zatvorená…

Ráno sme sa už len podozvedali od našich spolubývajúcich klebety o tom kto, s kým, kde, čo, ja som nečakane dostala kontakt na môjho fešáka – vyhadzovača, opäť sme sa prežrali na raňajkách (spomínala som, že sme za ne museli doplácať 10 EUR?) a vyrazili sme domov. A pamätáte si, ako som z výletu z Philly zostala sama na stanici čakajúc na moju Nikolu? Tak tento raz sme s Nikolou zostali na stanici posledné dve čakajúc na našu Natáliu. Nabudúce budeme asi všetky tri spolu čakať na Godota…

Na teraz sa však musím vrátiť späť do reality nedeľného večera v malom americkom meste Scituate. Obklopená lesom, srnami, kojotmi a štyrmi deťmi, spomínajúc na ďalší úžasný víkend s Nikolou. Pretože každý by mal mať svoju Nikolu.

Rozpočet:

Výlet 300 EUR

Strava 95 EUR

Ďalšie atrakcie 47 EUR

SPOLU: 442 EUR