Americké klišé: môj druhý road trip (16. – 23. október 2021)

Americké klišé: môj druhý road trip (16. – 23. október 2021)

Do mojej zbierky životných failov by som určite zaradila môj nevydarený výlet po národných parkoch v USA. Malo sa to uskutočniť v marci 2020 a dva týždne predtým, ako sme mali vyraziť, sa samozrejme všetko kvôli pandémii zatvorilo. A tak som sa vrátila na Slovensko s tým, že po roku a pol v Spojených štátoch som stále nevidela Grand Canyon. Odvtedy sa ale zmenilo veľa vecí a ja som sa do toho Grand Canyonu nakoniec predsa len dostala! Bolo to počas road tripu, kedy sme prešli štáty Nevada, Utah, Arizonu a Kaliforniu. A kto? No predsa ja a moje tri nové kamošky: Macie z Nového Zélandu, Paula z Kolumbie a Dania z Nemecka.

Púšť, strom, červený kameň…

Budem ku vám úprimná: väčšinu času sme strávili v aute. Vstávali sme okolo pol siedmej ráno, hodili sme do seba raňajky, upravili sa a do hodiny sme vyrazili do národného parku (či mesta). Cesta na dané miesto nám trvala približne dve hodiny a kým sme zaparkovali a našli shuttle dopravu, prešla tretia hodina. Jediné dva parky, ktoré vyslovene nie sú o tom, že prídeš na viewpoint, pofotíš si to tam a odídeš na ďalší viewpoint, boli Bryce Canyon a Zion. Čiže, väčšinu dňa sme strávili v našom malom autíčku. Naše krásne miniatúrne auto si ale zaslúži samostatnú kapitolu v tomto blogu. Predtým vám opíšem, čo sme videli na cestách naprieč Nevadou, Arizonou a Utahom. Začnime tým najdepresívnejším: Nevada. Predpokladám, že všetci veľmi dobre poznáte Las Vegas. A to je jediná vec, ktorá v Nevade nevyvoláva depresiu. Inak je to jedna veľká kamenistá púšť, kde nič nie je. Akože fakt: NevADA. Avšak aj v tejto púšti nájdete krásy ako môj obľúbený Valley of Fire, čo je tu asi jediným miestom, kde nie sú len piesočnaté kamene, ale aj krásne do červena zafarbené balvany. 

Ďalej sme sa presunuli do Arizony. Arizona naproti Nevade zrazu mierne ožila: všade bola červená kamenistá púšť, kaktusy a občas aj nejaké karavany uprostred ničoho, v ktorých žijú ľudia. Tí, ktorí ste videli film Krajina nomádov asi tušíte o čom hovorím. Tí, ktorí ste ho nevideli, vrelo odporúčam. V Seattli som mala kolegu, ktorý pochádzal z Arizony. Keď som tam bola, napísala som mu: „Netuším, ako si tam dokázal žiť.“ On mi na to odpísal, že sám netuší, ako tam ľudia žijú. Teraz si určite veľa ľudí povie: ale veď tam je Phoenix! Správne, Phoenix je klenotom Arizony rovnako ako Las Vegas je poklad Nevady. Keď už sme pri tých cennostiach, je tu ešte jedna, do ktorej som sa zamilovala: Horseshoe Bend. Absolútne si nevymýšľam, keď vám poviem, že na fotke a na živo to vyzerá rovnako nádherne. Toto je miesto, kde by som išla písať blogy, čítať knihu alebo meditovať, kebyže meditujem. Tiež to je miesto, kde nie je až také komplikované zletieť dolu do priekopy. Mimochodom, my sme si to googlili. V Grand Canyone zomrelo minulý rok 13 ľudí. Do Horseshoe Bend spadlo od roku 2010 do dnešného dňa len šesť osôb. To nie je až také zlé, nie? 

Do tretice sme sa presunuli do štátu, v ktorom sa natáčal High School Musical. Správne, prišli sme do Utahu. Za mňa to bolo také Chorvátsko: po niekoľkých dňoch sme konečne videli stromy, kríky, biely piesok a kopce. Jediné, čo tu chýbalo, bolo to more. Snažila som sa to vynahradiť booknutím motela s bazénom a vírivkou, ale u báb som sa nestretla s pochopením: nemali sme totiž so sebou plavky. Každopádne, v Utahu som sa zamilovala do Bryce Canyona. Je to najkrajší národný park, v akom som kedy bola a aj napriek tomu, že nemám rada turistiky, sem by som sa veľmi rada vrátila a poprechádzala sa jeho útrobami. Inak, v tomto parku videla naša Paula prvýkrát v živote sneh. Bolo to strašne rozkošné. Z ničoho nič začal poletovať okolo nás a Paula: „Čo je to?“ A v tom nám doplo, že ona ešte nikdy nevidela sneh. Hovorím vám, tento park je dokonalý.

Záver road tripu sme strávili v Kalifornii. Tam máte krásne pláže, rannú hmlu, dokonalé západy Slnka, San Diego, LA … No a ja som sa tentokrát konečne dostala do Death Valley aj počas dňa . Naposledy, keď sme sa tam vybrali, nás predbehol západ Slnka. Potom sme sa tam motkali, pretože sme nevedeli nájsť najnižšie položené miesto na zemi, Badwater Basin, a nakoniec nás zastavil lokálny ranger. Na moju otázku ako to tam vyzerá, odpovedal: „No… tam je hora, hentam je hora…“ Tak konečne som po dvoch rokoch tie hory aj videla.

Auto naše najcennejšie

Náš prvotný plán výletu bol nasledovný: s Paulou som sa stretla o deň skôr v Las Vegas. Na druhý deň ráno sme si mali vyzdvihnúť naše krásne SUV, s ktorým sme chceli ísť na letisko pre Daniu a Macie. Pár minút pred odchodom na miesto vyzdvihnutia som si však náhodou otvorila emaily a tam som našla správu o tom, že naše krásne SUV bolo v noci havarované a teda nemáme poň chodiť. Super začiatok road tripu, nie? Tak sme otvorili naše appky a začali sme hľadať nové auto. Ak by sme boli bohaté, auto by sme si požičali cez klasickú auto požičovňu. Našťastie existuje aj lacnejšia alternatíva, aplikácia Turo, kde zoženiete auto aj za polovičnú cenu. Problém je však v tom, že 95% týchto áut má poistku platnú iba na štát, kde si ho vyzdvihnete – v našom prípade na Nevadu a mimo tohto územia s ním ísť nemôžete. Vďaka Bohu za tých 5%, ktoré to tak nemajú a nám sa na super ultra last minute podarilo zohnať našu spásu, Hyundai Accent. Info pre všetky dievčatá: je to naozaj malé auto kompletne nevhodné na road trip. My sme to ale zvládli, aj keď s menšími komplikáciami. Auto sa nám počas výletu začalo postupne rozpadávať. Hneď hodinu po vyzdvihnutí, keď sme s ním parkovali pred Welcome to Las Vegas nápise. Bol tam totiž nízky obrubník a keďže som nevedela, kde nám končí predný nárazník, pomaly som sa približovala k obrubníku, až kým som ho zacítila. Nanešťastie obrubník zacítil aj náš nárazník, ktorý nám v momente napoly odpadol. Vystúpili sme z auta, ovial nás silný vietor (pretože hneď vedľa je malé letisko), zohla som sa k nárazníku a šaty mi vyleteli až  k prsiam. Dovolím si preskočiť opisovanie toho pocitu hanby, ktorý som zažila, avšak moja odhalená zadnica privolala pána, ktorý nám pomohol náš problém vyriešiť. Zistili sme, že na ľavej strane nám ten nárazník držal doslova silou vôle na malom šróbiku. Pán ho tam nejakým zázrakom znovu nasadil a nám bolo v tom momente jasné, že s týmto autom budeme musieť zaobchádzať ako v rukavičkách. Časom sme zistili, že nemá v láske ani retardéry a keď ním prechádzate pri rýchlosti, kedy ešte aj slimák je rýchlejší ako vy, vydáva zvuky, akoby niečo z neho odpadávalo. Nič sme však za nami nevideli, a tak sme si povedali, že aj napriek tomu, že to pod nami praská akoby sme po kúskoch strácali podvozok, nič sa vlastne nedeje. To auto bolo fakt komické. Čo však komické nebolo, bolo naše štartovanie v zákrute na kopci v LA. Paula si sadla za volant, naštartovala a auto namiesto toho, aby sa pohlo, začalo cúvať a my sme skončili pravým kolesom na obrubníku. Bolo to v sobotu o ôsmej ráno a navyše mrholilo. Vystúpili sme z auta, pozreli sa na toho chudáka s jedným kolesom na chodníku a špekulovali sme čo ďalej. Keď v tom sa zrazu na ulici objavil nejaký párik a chlap automaticky ku nám prišiel s otázkou, či nepotrebujeme pomôcť. Veruže sme potrebovali. Paula si znovu sadla za volant (pretože je najľahšia) a my sme tlačili auto, aby sa rozbehlo. Auto sa rozbehlo, akurát z objektívnych dôvodov sa následne nikto nehlásil o to ho šoférovať. Tak som to zobrala ja a odviezla som nás do národného parku Joshua Tree. A tam sme zistili, že počas toho, ako sme vyleteli na chodník, nám odpadla časť zadného nárazníka a navyše sa doškriabal. Pôvodné plány ísť sa pozrieť do národného parku sme teda odložili na neskôr a začali sme v Yucca Valley hľadať auto opravu. A veruže sme jednu našli. Milí páni nám ho za náš krásny úsmev nahodili naspäť. A tiež sme zistili, prečo sa nám auto pomaly, ale isto rozpadáva: predtým, ako sme ho dostali, bolo havarované. Ale hlavne, že sme sa cítili počas road tripu bezpečne. Či…?

Čo všetko sme vlastne videli?

Las Vegas, Seven Magic Mountains, Grand Canyon, Horseshoe Bend, Bryce Canyon, národný park Zion, Joshua Tree, Valley of Fire, Death Valley, San Diego a Los Angeles. Každú noc sme spali niekde inde, najazdili sme takmer 5000km a prešli sme všetkými ročnými obdobiami. Počas road tripu sme tiež spoznali veľa úžasných ľudí. Napríklad recepčného Russa, ktorý prišiel za nami na detské ihrisko sa šmýkať a liezť po preliezkach. Leifa, s ktorým som sa zoznámila v bare v Seattli večer pred odletom a nečakane sme sa po týždni znovu stretli uňho doma v LA. A samozrejme nesmiem zabudnúť na Chrisa, ktorý mi rapoval, či tanečníka Jd-ho z šou Magic Mike Live (mimochodom top predstavenie, na akom som kedy bola), od ktorého som dostala súkromný lap dance. Na tento trip som išla síce s ročným oneskorením, ale poviem vám len jedno: oplatilo sa počkať!

S láskou,